A tak nás nauč rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca.
Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi… a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života. (Ž 90, 12 – 14)
Vo štvrtok 10. januára sa protosynkel bratislavskej eparchie, mitroforný protojerej o. Vladimír Skyba dožíva okrúhleho životného jubilea: 60 rokov života. Pred pár mesiacmi si tiež pripomenul 25. výročie svojej kňazskej vysviacky. Za dar života a milosť kňazského povolania sa jubilant poďakoval slávením sv. liturgie vo štvrtok 10. januára 2019 o 17.00 hod. v gréckokatolíckom katedrálnom chráme Povýšenia Pánovho Kríža v Bratislave. Pri príležitosti životného jubilea vladyka Peter udelil jubilantovi nábederník.
Život a pôsobenie
Vladimír Skyba sa narodil 10. januára 1959 v Sobranciach a vyrastal v dedinke Tibava. Stredoškolské vzdelania absolvoval v Košiciach na strednej priemyselnej škole stavebnej a následne pracoval v civilnom zamestnaní. V snahe realizovať svoju túžbu po kňazstve sa v osemdesiatych rokoch osemkrát hlásil do kňazského seminára, avšak neúspešne. Hoci sa totalitný vtedy režim schyľoval k svojmu koncu, stále existoval na Slovensku len jeden kňazský seminár pre všetky diecézy, v ktorom sa formovali a študovali aj gréckokatolícki bohoslovci a v ktorom štát obmedzoval počet prijatých uchádzačov (tzv. numerus clausus).
Do Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave bol prijatý až v roku 1988. Po nežnej revolúcii a obnovení prešovského seminára v akademickom r. 1990/1991 pokračoval spolu s ostatnými gréckokatolíckymi bohoslovcami vo formácii a štúdiu v Prešove.
Za kňaza bol vysvätený biskupom Jánom Hirkom, 6. júna 1993; kňazské svätenie prijal ako neženatý. Prvé kaplánske miesto absolvoval v Trebišove, následne v Bardejove. Po dvojročnom pôsobení v kňazskom seminári ako špirituál v Prešove (1994 -1996) sa opäť vrátil do pastorácie.
V rokoch 1996-1999 pôsobil v Prešove, ako správca farnosti a okresný dekan prešovského dekanátu. Nasledujúce tri roky pôsobil v Snine ako správca farnosti a okresný dekan. V týchto farnostiach sa osvedčil ako horlivý pastoračný kňaz, ktorý bol otvorený pre jemu zverený Boží ľud. Vo farnostiach, kde pôsobil, prehlboval mariánsku úctu, zakladal ružencové bratstvá, a tiež inicioval púte na svetoznáme mariánske miesta (Fatima, Lurdy, atď.). Veľkou mierou sa v Prešove zaslúžil o založenie farnosti na Sídlisku III.: zaviedol pravidelné bohoslužby (slúžilo sa v provizórnych priestoroch v Kine Kozmos) a inicioval stavbu chrámu.
Od roku 2003 začína nové obdobie v jeho kňazskom pôsobení, keď bol menovaný za generálneho vikára (protosynkela prešovskej eparchie). Bolo to obdobie, keď vo vedení eparchie vystriedal Mons. Jána Hirku biskup Ján Babjak SJ. Ako protosynkel sa stal jedným z najbližších spolupracovníkov nového biskupa. Po dvojročnej namáhavej práci na biskupstve sa opäť vracia do pastorácie, tentokrát ako farár dedine Repejov. Ani tam ho však Božia prozreteľnosť nenechala nadlho. Po zriadení bratislavskej eparchie v januári 2008 ho novovymenovaný eparcha vladyka Peter Rusnák povolal do Bratislavy, aby svoje dlhoročné kňazské skúsenosti zúročil pri štarte najmladšej gréckokatolíckej eparchie na Slovensku.
Po jedenástich rokoch pôsobenia na poste protosynkela možno smelo konštatovať, že jeho osoba znamenala a znamená pre bratislavskú eparchiu veľký prínos. Veľkou mierou sa zaslúžil o administratívne a organizačné veci spojené so začiatkom fungovania eparchie. Jeho „sentire cum Ecclesia“ sa prejavuje v celom jeho kňazskom živote. Na srdci mu leží zveľaďovanie a rozvoj eparchie, a to v mnohých oblastiach: stabilizovanie existujúcich farností a zakladanie nových, zabezpečenie bohoslužobných priestorov a bývania pre kňazov, výchova a vzdelanie kňazského dorastu, pôsobenie zasvätených, cirkevné školstvo, prehlbovanie cyrilomethodského dedičstva a identity gréckokatolíkov, eparchiálne púte, atď.
Okrem administratívnej práci na biskupstve nezabúda o. Vladimír ani na pastoračné pôsobenie a evanjelizáciu. Pravidelne slúži bohoslužby vo farnosti v Komárne, ktorá je toho času neobsadená. Venuje sa mládeži, rád dáva duchovné obnovy či duchovné cvičenia rehoľným sestrám a bohoslovcom (nielen prešovským ale aj mukačevským), je obľúbeným kazateľom. Je tiež známy ako ctiteľ Božského srdca Ježišovho a šíriteľ jeho úcty, zvlášť na prvý piatok v mesiaci; táto úcta je už od čias bl. Pavla P. Gojdiča neodmysliteľnou súčasťou duchovnosti našej miestnej cirkvi sui iuris. V neposlednom rade treba spomenúť aj jeho ochotu vysluhovať sviatosť zmierenia.
Kiež mu všemohúci Boh udelí potrebné milosti a pevné zdravie, aby mohol ešte mnoho rokov pôsobiť v našej eparchii pre blaho a rozkvet našej miestnej svätej Božej cirkvi!
Na mnohaja i blahaja ľita, o. Vladimír!
