Hajdudorožský metropolita sledoval apoštolskú cestu pápeža Františka v Maďarska a vyjadril radosť zo stretnutia pontifika s gréckokatolíckou komunitou
Pápež František na svojej 41. apoštolskej ceste navštívil gréckokatolícky chrám Ochrany Matky Božej v Budapešti. Stretnutie s komunitou, ktoré metropolita Hajdudorogu Mons. Fülöp Kocsis označil pre vatikánske médiá za „Boží dar“. V rozhovore potom hovorí o vojne na Ukrajine, sekularizácii a opisuje krásu liturgie a modlitby svojej cirkvi.
Monsignore, prečo bola návšteva pápeža v maďarskej gréckokatolíckej komunite taká dôležitá?
Pápež sa vždy usiluje o kontakt s „východniarmi“, s katolíkmi aj pravoslávnymi. Pred dvoma rokmi na Slovensku navštívil gréckokatolícku komunitu. Môžem povedať, že jeho návšteva na tejto apoštolskej ceste v predbežnom programe nebola plánovaná, v oficiálnom potom áno. Cítil som to ako dar prozreteľnosti, náš kostol je totiž vedľa kostola svätej Alžbety, kde sa František stretol s chudobnými a utečencami. Pápežova návšteva bola v Budapešti, my Maďari vlastne žijeme väčšinou na hraniciach so Slovenskom, Ukrajinou a Rumunskom. Samozrejme, aj tu v hlavnom meste žijú gréckokatolíci a bolo možné zrealizovať túto návštevu, ktorú – opakujem – sme vnímali ako Boží dar.
Aké sú výzvy pre maďarskú Gréckokatolícku cirkev vzhľadom na vojnu, ktorá zúri na východných hraniciach Európy?
Vojna je brutálna, spôsobuje obrovské utrpenie v rodinách. Nielen v ukrajinských, ale aj v ruských rodinách. Myslím aj na krajiny, ktoré s nimi susedia, myslím na Maďarov, ktorí majú blízko k Ukrajincom. Z Ukrajiny prichádzajú státisíce ľudí, väčšina z nich sú gréckokatolíci či pravoslávni, a je našou povinnosťou pomôcť im nielen sociálne, ale aj duchovne. Pastoračná starostlivosť o Ukrajincov, ktorí prišli sem do Maďarska, už bola zorganizovaná. Opakujem, my gréckokatolíci máme túto povinnosť: pomáhať týmto ľuďom. Potom by som chcel hovoriť o ďalšom nebezpečenstve, ktoré prichádza zo Západu: o sekularizácii. Svätý Otec o tom často hovorí. Naša Cirkev, ktorá je veľmi verná tradíciám, môže poskytnúť určitý druh obrany proti svetskosti. Nechcem povedať, že sekularizácia sa nás netýka, ale môžeme predstaviť spôsob života, vieru, vzťah k Bohu, ktorý nám umožňuje povedať, že človek sa nemení. Človek je vždy ten istý. Ľudská bytosť je [stvorená] na Boží obraz, posolstvo Cirkvi nám pripomína, že človek potrebuje Boha, a to aj tí ľudia, ktorí trpia dôsledkami sekularizácie. Gréckokatolícka cirkev môže zohrávať dôležitú úlohu pre človeka 21. storočia.
Aké sú špecifiká vašej Cirkvi?
Rád odpovedám tým, že hovorím o našej modlitbe, ktorá je špecifická prinajmenšom z dvoch dôvodov. Obrady sú bohaté, obsahujú mnohé melódie. To sa môže dotknúť citlivého vnímania mladých ľudí. Okrem toho je naša spiritualita taká hlboká, že predstavuje určitú modlitbu k Ježišovi (Ježišovu modlitbu), ktorá je v niektorých ohľadoch podobná ružencu; je naozaj veľmi dôverná. Aj tá sa môže dotknúť sŕdc tých, ktorí hľadajú kontakt s Bohom. Pre nás sú to dva poklady, ktoré musíme ľuďom predstaviť, aby mohli prijať našu spiritualitu.
Zdroj: Vatican news / 1. máj 2023/ Delphine Allaire a Andrea De Angelis – Budapešť / preklad -sg-
