V mesiaci august slávi Gréckokatolícka cirkev dva veľké sviatky: Premenenie Pána (6. augusta) a Zosnutie (Uspenie) Bohorodičky (15. augusta).
Sviatok Zosnutia presvätej Bohorodičky, ktorý je najstarším sviatkom Božej Matky, upriamuje náš pohľad na to, k čomu sme všetci ako kresťania povolaní: na spoločenstvo s Pánom vo večnosti.
Táto výzva k obráteniu, očisteniu a opätovnému zjednoteniu sa s Bohom postupom času nadobudla formu dvojtýždňového pôstu, ktorý gréckokatolíci dnes nazývajú „Uspenský pôst“ (resp. Pôst pred sviatkom Zosnutia pres. Bohorodičky).
Uspenský pôst trvá od 1. do 14. augusta; platia preňho obdobné pravidlá, ako pre iné pôstne obdobia, pričom v soboty, nedele a na sviatok Premenenia Pána (6. augusta) je dovolené požívať víno a olej. Zachovávanie tohto pôstu je dobrovoľné.
V zmysle Dekrétu Posvätnej kongregácie pre východné cirkvi č. 379/65 z 21. februára 1969 a rozhodnutia Rady hierarchov zo dňa 6. októbra 2009, v prešovskej metropolii tento Uspenský pôst nie je záväzný.
Pittsburská metropolia v USA toto obdobie ustanovila za obdobie pokánia (porov. kán. 880, § 2 CCEO).
V dňoch, keď sa pripravujeme na sviatok Zosnutia, možno sláviť napr. bohoslužbu prosebného kánonu k presvätej Bohorodičkej, nazývanú aj Paraklis.
1. august – sviatok Vynesenia driev úctyhodného a životodarného Kríža
V 15. storočí v Konštantínopole bol známy zvyk, že večer 31. júla, teda v predvečer sviatku Vynesenia driev úctyhodného a životodarného Kríža, sa z cisárskej pokladnice vyberalo drevo kríža a z cisárskeho paláca sa v procesii prenášalo do chrámu Hagia Sofia, kde sa položilo na oltár; tam zostalo štrnásť dní, teda do sviatku Zosnutia Bohordičky a potom sa v procesii nieslo naspäť. Počas týchto dní nosili drevo svätého Kríža v procesii cez mesto a vystavovali ho k verejnej úcte.
Tento sviatok bol ustanovený za vlády gréckeho cisára Manuela (vládol v rokoch 1143-80) ako pamiatka na grécke víťazstvo nad Saracénmi.
Zdroj: Eparchia Parma / parma.org / Byzantine catholic Archeparchy of Pittsburg, Metropolitan Cantor Institute
Preklad a úprava: Stanislav Gábor