Svätý apoštol Šimon Horlivec (Svätý Simeon, vladimírsky a suzdaľský biskup)

Šimon Horlivec sa v Novom zákone spomína iba štyri krát a to v zoznamoch apoštolov v Markovom, Matúšovom a Lukášovom evanjeliu a v Skutkoch apoštolov (Mk 3,18; Mt 10,4; Lk 6,15; Sk 1,13).

Prívlastok „Kananejský“ u Marka a Matúša je odvodené od aramejského koreňa „kanə‘án“ a znamená to isté, ako z gréčtiny odvodený prívlastok „zelotés“ – „Horlivec“, ktorým je označovaný u Lukáša a v Skutkoch apoštolov.

Pred tým ako sa stal Ježišovým učeníkom, Šimon nebol zákonníkom, ani zapáleným ctiteľom Ježiša, ani náboženským nadšencom, ale patril k nacionalistickej židovskej strane Zelótov.

Šimon nie je identický so Šimonom – Jonášovým synom (Mt 16,17), ani Šimonom – Ježišovým príbuzným, resp. Šimonom –  jeruzalemským biskupom.

Posledný krát sa Šimon Horlivec spomína  v  úvode  Skutkov apoštolov, keď po Pánovom nanebovstúpení zotrvával s ostatnými na modlitbách. Ďalej už o ňom  chýbajú overené správy .

Pravdepodobne pôsobil ako misionár v židovskej diaspóre, no nie v Malej Ázii, lebo Ján a Papias ho nespomínajú. Podľa legendy pôsobil v Babylónii-Perzii. Avšak tento údaj pochádzajúci zo Skutkov Šimona a Júdu sa skôr vzťahuje na Šimona-Petra.

V umení sa Šimon Horlivec znázorňuje na kríži alebo so sekerou.

(Svätý Simeon, vladimírsky a suzdaľský biskup)

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „načúvajúci“.

Svätý Simeon, biskup ruských miest Suzdaľ a Vladimír, je autorom diela rozprávania otcov a ich života, takzvaného Paterikona z kyjevských jaskýň prepodobného Antona.

Simeon sa stal mníchom v jaskyniach prepodobného Antona v Kyjeve v druhej polovici 12. storočia.

V roku 1206 ho zvolili za igumena, predstaveného kláštora Narodenia Presvätej Bohorodičky v meste Vladimír. O osem rokov neskôr, na žiadosť kniežaťa Vsevolodoviča, ho ustanovili za prvého biskupa mesta Vladimír pri rieke Kľazma a neďalekého mesta Suzdaľ.

V roku 1218 Simeon posvätil chrám, ktorý vybudovali pri kláštore Narodenia, a v roku 1225 suzdaľskú katedrálu.

Knieža mal biskupa Simeona v úcte. Vypočul aj jeho žiadosť vtedy, keď neustanovil mnícha Polykarpa, Simeonovho priateľa a spolubrata z kyjevského jaskynného kláštora za biskupa v Suzdali, ako pôvodne plánoval. Zachoval sa aj list adresovaný Polykarpovi, kde mu Simeon odôvodnil svoje rozhodnutie. Simeon ho zahrnul do svojho diela Paterikon.

V predvečer smrti v roku 1226 dosiahol najvyšší stupeň mníšstva, keď si obliekol vrchný odev, veľkú schimu. Jeho telo pochovali v meste Vladimír.  Neskôr ho preniesli do jaskýň prepodobného Antona v Kyjeve.