1. 7. Svätí nezištníci a divotvorcovia Kozma a Damián
Mená dnešných svätcov majú grécky pôvod; Kozma znamená „ozdobený“ a Damián „krotiteľ“.
O živote patrónov lekárov a lekárnikov chýbajú historicky overené správy. Kým Teodóz Archidiakon označuje ako miesto ich mučeníctva sýrsky Kyros, početné grécke, latinské a sýrske verzie opisu ich života predstavujú Kozmu a Damiána ako dvojčatá a lekárov v cilícijskom meste Aigai.
Počas prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána ich mučil prefekt Lysias a po zázračnom oslobodení ich sťal.
Úcta k dnešným svätcom bola na východe rozšírená už začiatkom 5. storočia. Táto úcta dokazuje historický základ legendy a vyvracia pokus o kresťanskú adaptáciu pohanských dioskurov. Im zasvätené chrámy vybudoval patriarcha Proklos v Konštantínopole a byzantský cisár Justinián I. v Kyrose a Pamfýlii.
V 6. storočí došlo k rozšíreniu kultu aj na západe. Pápež Symachus im v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore zasvätil jednu kaplnku. Oboch prijali do Gelasiánovho Sakramentára a do kánona rímskej omše.
V stredoveku im na západe prisúdili arabský pôvod vzhľadom na vtedajší vysoký rešpekt pred arabskou medicínou. Zároveň sa ich kult rozšíril najmä v zväze nemeckých obchodných miest, kde často dochádzalo k epidémiám.
Svätí divotvorcovia a nezištníci Kozma a Damián sa na ikonách zobrazujú s receptom (liekopisom), patelou a lekárskymi nástrojmi.
(Náš prepodobný otec Peter Konštantínopolský)
Meno Peter má grécky pôvod a znamená „skala“.
Predstavený kláštora a vyznávač Peter sa narodil okolo roku 788 v Konštantínopole. Keďže mal obvykle prívlastok „Patrícius“, predpokladá sa, že bol zo vznešeného rodu. V armáde cisára Nikefora sa v roku 811 zúčastnil ťaženia proti Bulharom a padol tam do zajatia. Samotný cisár, ktorý chcel tento národ úplne zničiť, v bitke zahynul a jeho syn ostal ťažko zranený.
Po vzývaní apoštola a evanjelistu Jána, sa Petrovi podarilo zázračne uniknúť zo zajatia. Opustil vojenskú službu, usídlil sa ako pustovník na vrchu Olymp a stal sa žiakom svätého Joannikia Veľkého.
V tom čas opätovne začalo v Konštantínopole prenasledovanie obhajcov ikon. Cisár Teofil vraj rozžeraveným železom vypálil ruky mníchovi, ktorý odmietol prestať písať ikony. Jeho syn a nástupca na cisárskom tróne Michal III. vraj verejne zneuctil najsvätejšie tajomstvá Tela a Krvi, keď najal darebákov, ktorí namiesto vína, použili ocot a horčicu. Synaxáre spomínajú, že v Konštantínopole sa nedalo veriacim ľuďom žiť normálne.
Svätý Peter, už ako starec, sa vrátil do rodného mesta a založil kláštor svätého Euandrera. Sám žil ako pustovník, v neustálom bdení a modlitbe.
Náš prepodobný otec Peter Konštantínopolský zomrel v roku 865. Ihneď po smrti ho začali uctievať ako svätého.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol
