ZOSNUTIE (УСПЕНИE) NAŠEJ PRESVÄTEJ VLÁDKYNE, BOHORODIČKY MÁRIE, VŽDY PANNY
Tropár, 1. hlas
Pri pôrode si panenstvo zachovala, Bohorodička,
pri smrti svet si neopustila.
Odišla si do večnej blaženosti,
Lebo si Matka Života
a svojimi modlitbami zbavuješ smrti naše duše.
Tropár, 2. hlas
Ani hrob ani smrť nezabránili Bohorodičke,
aby sa za nás ustavične modlila.
Stala sa našou pevnou nádejou.
Darca života ju uviedol do večnej blaženosti,
Lebo v jej panenskom lone prijal telo.
ZOSNUTIE PRESVÄTEJ BOHORODIČKY
Uprostred augusta slávime posledný mariánsky sviatok v cirkevnom roku. Pred naším zrakom znova oživuje udalosť ukončenia pozemskej púte a jej slávny vstup do nebeskej slávy. Východná tradícia pomenovala túto premenu Máriinho života z pozemského na nebeský liturgickým názvom uspenie – zosnutie. A začala s úctou uspenskej Bohorodičky hneď po Efezskom koncile (r. 431). Tým sa odlišuje od západnej tradície, ktorá slávi sviatok od 7. stor, pod názvom Nanebovzatie Panny Márie.
Je pozoruhodné, že až v našich časoch dozrel čas pre definitívne vyjadrenie Cirkvi – dogmu o viere, ktorá tu bola prítomná dlhé stáročia. Cirkev ústami Pia XII. v roku 1950 vyhlásila: Je Bohom zjavenou pravdou, že nepoškvrnená vždy panenská Matka Božia, Mária, po skončení svojho pozemského života bola vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy (DS 3903). Týmto vyhlásením Cirkev učí, že Boh osobitným spôsobom vyplnil svoje prisľúbenia na Márii a pre jej plnosť nadprirodzenej svätosti ju hneď po skončení pozemskej púte vzal k sebe do neba. Na ľudsky zvedavú otázku, či Mária prirodzene zomrela, alebo nie, text priamo neodpovedá. Ako je známe, práve univ. prof. ThDr. Mikuláš Russnák, gen. vikár prešovskej diecézy (1878 – 1954), podal pri príprave tejto dogmy znamenitú prácu Svätej stolici.
Liturgická modlitba je staršia ako dogmatické vyhlásenie a vyjadruje prežívanú vieru veriacich. Ak načrieme do obsahu liturgických slôh na uspenie, sme až prekvapení ich bohatstvom, teologickou hĺbkou a jasnosťou.
Ó, aký je to veľký div! Zdroj života do hrobu sa dáva a hrob rebríkom do neba sa stáva. Raduje sa, Getsemanská záhrada, svätý príbytok Bohorodičky. Volajme, veriaci spolu s Gabrielom: „Raduj sa, Milostiplná, Pán s tebou. On skrze teba udelí svetu veľké milosti.“
Zdroj: www.zoe.sk
Z apoštolskej konštitúcie pápeža Pia XII. Munificentissimus Deus
Tvoje telo je sväté a veľmi slávne
Svätí otcovia a veľkí učitelia v homíliách a rečiach, ktoré mávali na sviatok Nanebovzatia Bohorodičky, hovorili o ňom ľudu ako o veci, ktorú veriaci už poznajú a prijímajú. Bližšie ho vysvetľovali a hlbšie zdôvodňovali jeho zmysel a podstatu a najmä do jasnejšieho svetla stavali, že sa týmto sviatkom nepripomína iba to, že mŕtve telo preblahoslavenej Panny Márie nepodľahlo nijakému porušeniu, ale aj jej víťazstvo nad smrťou a nebeské oslávenie podľa príkladu jej jednorodeného Syna Ježiša Krista.
A tak keď svätý Ján Damascénsky, ktorý je najslávnejším hlásateľom tejto zdedenej pravdy, porovnával telesné nanebovzatie požehnanej Božej Matky s jej ostatnými darmi a výsadami, s veľkou výrečnosťou povedal: „Patrilo sa, aby telo tej, ktorá si pri pôrode zachovala neporušené panenstvo, bolo aj po smrti uchované od akéhokoľvek porušenia. Patrilo sa, aby tá, ktorá nosila Stvoriteľa v lone ako dieťa, bývala v Božích príbytkoch. Patrilo sa, aby nevesta, s ktorou sa zasnúbil Otec, prebývala v nebeských komnatách. Patrilo sa, aby tá, ktorá sa dívala na svojho Syna na kríži a nastavila hruď meču bolesti, od ktorého bola uchránená pri pôrode, hľadela na neho, aj keď sedí pri Otcovi. Patrilo sa, aby Božia Matka vlastnila to, čo má jej Syn, a aby ju celé stvorenie uctievalo ako Božiu Matku a služobnicu.“
Svätý Germán Carihradský bol presvedčený, že telo Bohorodičky Panny Márie ostalo neporušené a že jeho nanebovzatie zodpovedá nielen jej božskému materstvu, ale aj zvláštnej svätosti jej panenského tela: „Ty sa zjavuješ, ako je napísané, ‚v kráse‘. Tvoje panenské telo je celé sväté, celé čisté, celé Božím príbytkom, a preto sa ani neskôr nemôže rozpadnúť na prach. Premenilo sa, keďže bolo ľudské, pre vznešený neporušiteľný život. Ale to isté je živé a veľmi slávne, neporušené a účastné na dokonalom živote.“
Iný veľmi starý spisovateľ tvrdí: „Teda preslávna Matka Krista, nášho Boha a Spasiteľa, darcu života a nesmrteľnosti, dostáva život od toho a v neporušiteľnom tele je naveky s tým, ktorý ju vzkriesil z hrobu a vzal k sebe, ako to vie iba on.“
Všetky tieto výroky a úvahy svätých Otcov opierajú sa o Sväté písmo ako o najhlbší základ. A ono nám takmer stavia pred oči, ako veľmi úzko je požehnaná Božia Matka spojená so svojím Božským Synom a má stále účasť na jeho osude.
No predovšetkým treba spomenúť, že už od druhého storočia svätí Otcovia predstavujú Pannu Máriu ako novú Evu, podriadenú síce novému Adamovi, ale aj veľmi úzko s ním spojenú v zápase proti pekelnému nepriateľovi. Tento zápas, ako sa to oznamuje už v protoevanjeliu, mal viesť k úplnému víťazstvu nad hriechom a smrťou, čo sa v spisoch Apoštola národov vždy neodlučne spája. Preto ako bolo slávne Kristovo zmŕtvychvstanie podstatnou súčasťou a konečným znamením tohto víťazstva, tak sa malo aj spoločenstvo preblahoslavenej Panny na zápase jej Syna uzavrieť oslávením jej panenského tela. Veď tak to hovorí aj Apoštol: „Keď si toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa splní, čo je napísané: Smrť pohltilo víťazstvo.“
A tak vznešená Božia Matka jedným a tým istým výrokom predurčenia od večnosti tajomne spojená s Ježišom Kristom, nepoškvrnená pri svojom počatí, pri svojom božskom materstve neporušená panna, veľkodušná spoločníčka božského Vykupiteľa, ktorý vydobyl úplné víťazstvo nad hriechom a jeho následkami, nakoniec dostala ako korunu svojich výsad to, že bola uchránená od porušenia v hrobe a ako už jej Syn po víťazstve nad smrťou s telom i dušou bola pozdvihnutá do najvyššej nebeskej slávy, kde sa skveje ako Kráľovná po pravici svojho Syna, nesmrteľného Kráľa vekov.
Zdroj: www. breviar.sk (AAS 42 [1950], 760-762. 767-769)
