14. stretnutie východných katolíckych biskupov – Oradea, Rumunsko, 3.-6. novembra 2011
Na tohtoročnom stretnutí východných katolíckych biskupov Európy, ktoré sa na pozvanie miestneho gréckokatolíckeho biskupa Oradea-Mare, J. E. Mons. Virgila Bercea uskutočnilo v Oradei (Rumunsko), sa zišlo okolo 70 účastníkov, biskupov a odborníkov. Témou pracovného stretnutia bol prínos východných katolíckych cirkví v Európe pre novú evanjelizáciu. Podujatie bolo príležitosťou pre spoločné rozlišovanie s cieľom poskytnúť vhodné podnety ako odpoveď na požiadavku ohlasovať Krista v aktuálnom spoločenskom a kultúrnom kontexte. Výsledok zasadania bude spracovaný do správy pre sekretariát Biskupskej synody v rámci prípravy na 13. riadne generálne zhromaždenie Biskupskej synody (Rím, 7.-22. októbra 2012). Na zasadaní sa zúčastnili aj biskupi západného obradu Konferencie biskupov Rumunska. Počas zasadania biskupi vyjadrili vďačnosť Svätému Otcovi za jeho iniciatívu, že na mesiac november t.r. určil ako všeobecný úmysel pre apoštolát modlitby prosbu za východné katolíckej cirkvi, „aby všetci poznali ich posvätné tradície a vážili si ich ako duchovné dedičstvo celej Cirkvi“.
V otváracom príhovore kardinál Péter Erdő, predseda Rady európskych biskupských konferencií (CCEE), ktorá prevzala záštitu nad podujatím, poukázal na veľký význam takýchto stretnutí východných katolíckych biskupov a zdôraznil, že „nová evanjelizácia“ je príležitosťou, prostredníctvom ktorej „sme všetci povolaní, aby sme prebudili svoju vieru a budovali kresťanské spoločenstvá zakorenené v Pánovi a boli plní misionárskeho zápalu“. Hlava Gréckokatolíckej cirkvi v Rumunsku a predseda Konferencie biskupov Rumunska, Jeho Blaženosť Lucian Mureşan, vrchný rumunský arcibiskup arcibiskupstva Fagaras a Alba Iulia vo svojom príhovore zdôraznil, že 20 rokov po páde totalitných režimov „sa musia aj východné katolícke cirkvi konfrontovať so spoločnosťou a jej rýchlymi zmenami – sekularizáciou, migráciou a relativizmom – ktoré zmenili paradigmy a spôsoby príslušnosti k Cirkvi i náboženskú prax, a v tejto súvislosti s odovzdávaním a hlásaním Evanjelia“.
Východné katolícke cirkvi v Európe zdieľajú spoločné dejiny, poznačené likvidáciou, utrpením a mučeníctvom v prostredí totalitných režimov, počas ktorých boli zakázané a právne zrušené. „Neexistuje žiadna iná Cirkev v Rumunsku, ktorá by sa dala definovať ako „Cirkev mučeníctva“, ak nie Gréckokatolícka cirkev“, zdôraznil Mons. Francisco Javier Lozano, apoštolský nuncius v Rumunsku a Moldavskej republike.
Skutočnosť uchovania si viery aj za cenu života sa potom široko zdôrazňovala zo strany rôznych miestnych politických autorít, ktoré poukázali na úlohu Gréckokatolíckej cirkvi v Rumunsku, a osobitne na exarchát v Oradei, na dielo obnovy sociálneho a morálneho tkaniva medzi obyvateľmi, ako referenčný bod a znak nádeje, ktorý mnohí takto chápu. V priebehu zasadania mali účastníci možnosť navštíviť niektoré miesta, ktoré svedčia o charitatívnej činnosti miestnej Katolíckej cirkvi oboch obradov.
Dr. Adrian Lemeni, štátny tajomník rumunského ministerstva kultúry a náboženských záležitostí vo svojom pozdravnom príhovore povzbudil Cirkev, aby obraňovala v Európe hodnoty, ktoré prináša kresťanstvo.
Nová evanjelizácia a východné katolícke cirkvi
Zasadanie upriamilo pozornosť na dva okruhy úvah o novej evanjelizácii. Na jednej strane to bola skutočnosť, že východné katolícke cirkvi v Európe môžu poskytnúť svoj špecifický a jedinečný prínos pre reflexiu, ktorá prebieha v celej Katolíckej Cirkvi v súvislosti s otázkou novej evanjelizácie. Na druhej strane je jasné, že aj tieto cirkvi si majú byť vedomé výziev, ktoré aktuálny svet prináša pre evanjelizáciu. Kríza, ktorú dnes svet prežíva, má v podstate antropologický charakter a je sčasti ovocím sekularizmu, ktorý u ľudí spôsobil nespravodlivé vytlačenie Boha, ako zo sféry verejnej, tak aj zo sféry súkromnej, a preto sa moderný človek často stáva neschopným odôvodniť seba a smerovanie vlastnej existencie. Aj východné katolícke cirkvi pociťujú, že sú konfrontované s týmito problémami a po vitalite, ktorú preukázali po znovu nadobudnutí slobody, pred cca. dvadsiatimi rokmi, sa aj oni cítia byť vyzývané globálnymi fenoménmi zvlášť preto, lebo sa dotýkajú mnohých ich veriacich, ktorú migrujú, pričom prinášajú týmto cirkvám, doteraz neznáme pastoračné otázky, ktoré si vyžadujú primerané a nové odpovede.
Mons. Salvatore Fischella, predseda Pápežskej rady na podporu novej evanjelizácie vo svojom príhovore ozrejmil niektoré úlohy, ktoré čakajú na novú evanjelizáciu: posilnenie zmyslu príslušnosti, z ktorej pramení pevná identita; pestovanie jazyka a osobitná starostlivosť o krásu, liturgiu, ale aj o katechézu a trvalú formáciu. Napokon, zoči-voči rozličným formám egoizmu, ktoré ako sa zdá dnes prevažujú, má nová evanjelizácia podporovať svedectvá solidarity a veľkodušnosti, čiže charity, prostredníctvom ktorej je možné vyjadriť Božiu lásku ku všetkým.
Nová evanjelizácia sa nerobí len slovami, ale uskutočňuje sa aj cez viditeľné znaky, ktoré dokážu pretlmočiť a svedčiť hmatateľným spôsobom o prítomnosti a poslaní Cirkvi v dejinách. Príklad takejto dynamiky a sprostredkovania kresťanského posolstva uviedol o. Borys Gudziak, rektor Katolíckej ukrajinskej univerzity (ucu.edu.ua/eng/), pričom predstavil prítomným veľmi originálny projekt výstavby komplexu novej katolíckej univerzity. Základnou myšlienkou je vytvoriť centrum (campus), kde teológia je transformovaná do architektúry, spiritualita je prežívaná v spoločenstve a evanjelizácia prebieha ako putovanie.
Jezuitský páter Marko Rupnik, umelec svetového mena a riaditeľ Centro Aletti v Ríme, predstavil prínos byzantského umenia v kontexte novej evanjelizácie. Podľa tohto slovinského umelca je veľmi dôležité pochopiť skutočnosť, do ktorej je vložené umenie a funkciu, ktoré v nej má zohrávať. Žiaľ, „umenie odišlo zo svätýň do palácov, aby sa dostalo do galérií; nepodnecuje už viac náboženskú úctu, ale iba obdiv umelca. Zároveň stratilo svoju funkciu byť symbolom, pričom dalo do popredia takú predstavu, že nič nemá súvis s prežívanou každodennosťou“.
Podľa tohto jezuitského kňaza aj umenie musí vedieť odovzdávať vieru, život a lásku. Všetko, čo postihlo umenie, odráža to, čo sa stalo kresťanom, ktorí už nevedia prežívať vo svojej každodennosti svoj krst, svoje znovuzrodené bytie božích detí, nevidia ľudskosť prežívanú s Bohom, teda nevedia ukazovať čo znamená žiť ako vykúpení.
Prof. Cesare Alzati, docent z Katolíckej univerzity Sacro Cuore v Miláne, predostrel vo svetle dejín a povahy východných katolíckych cirkví niektoré aspekty, ktoré by mohli byť podnetom pre zvyšný kresťanský svet. Predovšetkým, je treba vyjsť mimo konfesionálnych hraníc bez toho, aby sme stratili vlastnú identitu a otvorili sa pre dialóg s inými vierovyznaniami, ktoré zdieľajú rovnaké výzvy sekularizácie, ako aj oddelenia nadprirodzeného od súčasného života.
Osobitne dôležitým aspektom je liturgia východných katolíckych cirkví. V tomto zmysle nová evanjelizácia Európy „má svoj nevyhnutný moment nanovo posilniť stredobod mystickej skúsenosti, cez ktorú mohol človeku v dejinách zakusovať stretnutie s Bohom“. Týmto spôsobom aj svedectvo vychádza z „dialektiky kultu“, v ktorej pramení „precízna antropológia, nábožensky konštituovaná a zakotvená v Kristovi“. Tá sa rodí zo živej skúsenosti kultu a prináša so sebou jasný spôsob byť kresťanom v dejinách: byť svedkami tajomstva.
Podľa Mons. Cyrila Vasiľa, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi je úlohou Cirkvi – zoči-voči narastajúcemu sekularizmu a konzumizmu v spoločnosti západnej Európy – ponúknuť civilnej spoločnosti, na zmiernenie katastrofálnych dôsledkov divokého kapitalizmu, skúsenosť Sociálnej náuky Cirkvi, „ako protiliek na jedovaté vedľajšie účinky trhového hospodárstva“.
Pripomenul tiež, že mnohí veriaci východných katolíckych cirkví emigrovali z ekonomických dôvodov, čo znamená nevyhnutnosť pozerať na pastoračnú činnosť cez misionársky kľúč a vo svetle aktuálneho sociálneho kontextu. Celkove sa teda pastoračný kontakt s veriacimi migrantmi „nesmie obmedzovať len na službu liturgického kultu“, ale sa má týkať ich životných podmienok. Je dôležité, aby sa necítili opustení svojou cirkvou.
Ďalšia výzva sa týka šíriaceho sa „praktického ateizmu“. Človek, pre ktorého je Cirkev povolaná aby mu priniesla Dobrú zvesť, je človekom, ktorý je zásadne nábožensky ľahostajný a chýbajú mu pevné kultúrne referenčné body. Otázka teda znie, ako vzbudiť jeho záujem o veci, ktoré presahujú jeho obmedzený materialistický a utilitaristický horizont? Podobne ako ďalší prednášajúci, aj sekretár vatikánskeho dikastéria zdôraznil túžbu ľudí po radosti, kráse, vznešenosti a sviatočných obradoch. A práve preto, „hlboká a mystická krása našich liturgických slávení sa môže stať impulzom k hlbokému hľadaniu pravdy“.
Na záver podujatia poukázal P. Alexandru Buzalic, docent teológie na Univerzite Cluj-Napoca, na prítomnosť laických združení vo východných katolíckych cirkvách. Ich prítomnosť nie je nová, no v temných rokoch komunizmu tieto skutočnosti postihol rovnaký osud ako ich pastierov. Naopak dnes, popri obnove pôvodných združení ako ASTRU (miestna Katolícka akcia), sa zrodili ďalšie. Tieto združenia hľadajú spôsob, ako sa aktívne zapojiť do oblasti pastorácie a konkrétne dopĺňajú v rôznych oblastiach, zvlášť vo vyučovaní náboženstva a v oblasti diakonie, činnosť duchovenstva.
Celé podujatie prebiehalo v srdečnej a priateľskej atmosfére a pracovné zasadania boli obohatené o chvíle modlitby a každodenného slávenia Eucharistie spolu s miestnou gréckokatolíckou i rímskokatolíckou komunitou.
Dobre pripravená liturgia slávená za veľkej účasti veriacich bola príležitosťou, aby sa prednesené slová počas stretnutia stali aj výrazom spoločne prežívanej skúsenosti. Účastníci zvlášť ocenili prítomnosť a zapojenie sa do podujatia zo strany biskupov latinského obradu Konferencie biskupov Rumunska a pohostinnosť miestneho rímskokatolíckeho biskupa z Oradeai, Mons. Bocskeia Laszla.
Stretnutie v roku 2012 sa uskutoční v Záhrebe (Chorvátsko), od 8. do 11. novembra pri príležitosti štvorstého výročia zjednotenia Gréckokatolíckej cirkvi Chorvátska s Rímom, a to na pozvanie Mons. Nikola Kekića, biskupa eparchie Križevci.
K správe sú publikované fotografie v sekcii Fotogaléria.
Zdroj: Consiglio delle Conferenze Episcopali d’Europa (www.ccee.ch)
Preklad: Stanislav Gábor
