Na svetlý utorok 10. apríla o 12.00 hod. sa v Katedrále Povýšenia sv. Kríža v Bratislave konali pohrebné obrady zosnulého o. Jána Škovieru, ktorý zomrel 31. marca, na Lazarovu sobotu. Obradom predsedal bratislavský eparcha, vladyka Peter Rusnák za účasti vyše dvadsiatich kňazov, rodiny zosnulého a veľkého počtu veriacich.
Na úvod liturgického slávenia sa zhromaždeniu prihovoril protosynkel o. Vladimír Skyba a prečítal nekrológ o. Jána Škovieru. Slávnosť sa začala panychídou, ktorá sa vo Svetlom týždni vyznačuje tým, že namiesto tradičného spevu Večná pamiatka sa spieva radostné Christos voskrese, pretože Cirkev v tieto dni oslavuje Krista, ktorý smrťou smrť premohol. Toto Kristovo víťazstvo symbolizovala aj svetlá liturgická farba.
Homília. Vladyka Peter, ktorý predsedal zádušnej svätej liturgii, vo svojej homílii poukázal na to, že svet nemá odpoveď na smrť. „Človek tohto sveta nemá odpoveď na smrť. Hrozí sa smrti, nechce byť účastný na pohreboch, nemá na to slov a myslí si, že sa ho to netýka. Vždy zomierajú tí druhí, to len tí iní majú autonehody, tí iní dostávajú choroby, mňa sa to netýka… Keď je to však niekto blízky, vtedy to s človekom trošku zalomcuje a musíš hľadať odpoveď“.
Eparcha ďalej poukázal na to, že Boh nám dáva dar večného života, ktorý prichádza, keď uveríme Božiemu slovu. „Toto Slovo má moc spasiť nás. Ten, kto ho počuje, ten, kto ho prijme, bude žiť naveky. Preto dnes máme odpoveď sami pre seba, aj pre ľudí tohto sveta. A tá odpoveď znie: Christos voskres!, Kristus vstal z mŕtvych!, smrť už neexistuje. Neexistuje v tom slova zmysle, žeby nás mohla pohltiť do ničoty. Život pohltil smrť. Život zvíťazil nad smrťou, láska nad nenávisťou, odpustenie nad hriechmi. Toto je Slovo, ktoré nám Boh chce darovať a ak ho počuješ, žiješ… Lebo vieš, že v Kristovi sme zvíťazili, už teraz sme zvíťazili. Ten, kto prijme toto Slovo, už teraz žije naveky, lebo toto Slovo je večné“.
Vladyka ďalej charakterizoval o. Jána ako muža tichého srdca. „Zišli sme sa preto, lebo si chceme uctiť pamiatku o. Jána. Keď som vari pred miesiacom hovoril o jeho manželke tu z tohto miesta, hovoril som, že nám bude chýbať jej taká bodrosť, jej zvláštny zmysel pre humor, jej prostorekosť. Keď sa chcem dnes osobne rozlúčiť s o. Jánom, povedal by som jedno slovo – jeho tichosť, bol to muž tichého srdca. Vo svojej jednoduchosti, skromnosti a tichosti, vždy načas v cerkvi, vždy pri oltári… Požehnaní tichého srdca, lebo oni uvidia Boha, lebo oni sa stretnú s Bohom, hovoria blaženstvá. On bol tichého srdca. Všetko to utrpenie a tie ťažkosti života ho priviedli práve k tomuto postoju. Nie k nejakej vzbure, lebo bol poslucháčom Božieho slova.
Otec Ján si prešiel svojom kalváriou, ale dnes môže počuť už na nebesiach túto radosť – Kristus vstal z mŕtvych, môže sláviť tú večnú eucharistiu, počuje ten anjelský a nebeský spev o Kristovom víťazstve a o dare pre človeka. Prečo? Lebo to počúval na zemi.“
V závere homílie vladyka poukázal aj na skutočnosť, že o. Ján mal tú milosť byť pochovaný vo Svetlom týždni a vyzval veriacich, aby otvorili dvere srdca Božiemu slovu, „lebo iba toto Slovo má moc spasiť nás, tak ako spasilo o. Jána“.Po sv. liturgii pokračovalo slávenie kňazským pohrebom, ktorý vo Svetlom týždni obsahuje paschálny kánon sv. Jána Damascenského a veršové slohy utierne Paschy.
Kondolencie. V mene prešovského arcibiskupa a metropolitu Jána (Babjaka) prečítal kondolenčný list adresovaný rodine zosnulého kancelár Prešovského arcibiskupskhéo úradu, o. Peter Lach.
Prešovský archieparcha v ňom poukázal na príkladný kňazský a manželský život otca Jána ako aj na jeho obetavú kňazskú službu a vernosť Gréckokatolíckej cirkvi počas rokov jej prenasledovania. „Bol mi príkladným vzorom aj v rokoch znovuzrodenia, kedy s podlomeným zdravím prijal službu pastorácie vo farnostiach Belži, Šumiaci, Zalužiciach a v Jasenove“. Vladyka Ján (Babjak) ďalej v liste uviedol, že má veľkú túžbu v srdci, „aby všetci kňazi našej metropolie boli tak zžití so svojou Cirkvou, so svojimi farnosťami a ich veriacimi, ako náš spolubrat a Bohu oddaný kňaz o. Ján. Nech radostné Christos voskrese prekoná váš smútok nad odchodom milovanej osoby a naša radostná odpoveď Voistinu voskrese je skutočným potvrdením tejto centrálnej pravdy našej viery.“
Zhromaždenie pozdravil aj veriaci z rodnej obce o. Jána z Vernára, ktorý spomínal, ako mu v päťdesiatych rokoch miništroval pri sv. liturgii na miestom cintoríne, keď počas prenasledovania nemohli gréckokatolíci používať svoj chrám.
Prítomní kňazi potom v sprievode vyniesli z cerkvi truhlu s telesnými ostatkami o. Jána. Telesné ostatky zosnulého o. Jána Škovieru boli uložené na cintoríne v Slávičom údolí.
„Otec Ján bol jedným z tých skromných robotníkov vo Vinici Pánovej, ktorý stále šiel tam, kde ho Cirkev potrebovala a nikdy si nekládol nijaké podmienky“ – uvádza sa v kondolenčnom pozdrave, ktorý zaslal prešovský emeritný biskup, Mons. Ján Hirka. „Aj po odchode na záslužený odpočinok stále slúžil Božiemu ľudu. V modlitbách prosím, aby ho náš Veľkňaz Ježiš Kristus prijal medzi svojich služobníkov aj v nebeskom kráľovstve, kde sa zaiste stretne aj s našimi blaženými biskupmi-mučeníkmi Pavlom a Vasiľom i rehoľným kňazom mučeníkom Metodom“.
V blaženom zosnutí večný pokoj udeľ Pane svojmu zosnulému služobníkovi kňazovi Jánovi a zachovaj mu večnú pamiatku! Christos voskrese!
Foto: Stanislav Gábor/Peter Sabol
Fotografie sú vo :: Fotogalérii ::
