V piatok, na sviatok verchovnych apoštolov sv. Petra a Pavla, patrónov Bratislavskej eparchie, 29. júna vladyka Peter Rusnák, rukopoložil na diakona Jozefa Durkota. Slávnosť sa konala v rámci eparchiálnej odpustovej slávnosti počas archijerejskej božskej liturgie v cirkevnej slovančine v Katedrálnom chráme Povýšenia sv. Kríža v Bratislave a spevom ju sprevádzal katedrálny zbor Kyrillomethodeon pod vedením dirigenta Ladislava Sabolčáka.
Obrad diakonskej vysviacky
Samotný obrad diakonskej vysviacky sa konal po anafore (eucharistickej modlitbe). Najprv miestny farár, o. Rastislav Čižik predstavil svätenca – subdiakona Jozefa a prečítal jeho životopis. Následne oznámil zhromaždeniu, že kandidát bol vyvolený na diakona a požiadal svätiteľa o udelenie svätenia slovami: „Z rozhodnutia Božieho a pôsobením presvätého a životodarného Ducha, požehnaním bohumilého biskupa vladyku Petra, povyšuje sa zbožný poddiakon na diakona“. Vstupné obrady boli zakončené bozkom pokoja medzi svätencom a svätiteľom.
Ďalším dôležitým momentom bol obrad ľudovo nazývaný „zásnuby s oltárom“. Spočíva v tom, že svätenec vedený diakonom (Alexom Duľom) tri razy obchádza prestol (oltár) a zakaždým bozkáva jeho štyri rohy. Počas obradu sa spievajú tie isté tropáre ako pri slávení sviatosti manželstva: Svätí mučeníci, a Izaiáš, plesaj!
Nasledovala podstatná časť diakonskej vysviacky. Tá sa odohráva pri prestole, pred ktorým si svätenec kľaká na pravé koleno, položí naň ruky v tvare kríža a opiera sa hlavou o prestol. Svätiteľ položil na hlavu svätenca omofor, trikrát ho požehnal na hlave a nahlas prednášal slová konsekračnej modlitby: Božská milosť, ktorá vždy nemohúcich uzdravuje a nedostatočných naplňuje, ustanovuje zbožného poddiakona Andreja za diakona, pomodlime sa zaňho, nech naň zostúpi milosť presvätého Ducha“. Liturgické zhromaždenie následne odpovedalo trojitým Hospodi pomiluj.
Súčasťou obradu boli aj dve ďalšie modlitby, ktoré predniesol svätiteľ, pričom podľa starodávneho zvyku kládol ruky na hlavu svätenca. Obrad vkladania rúk je totiž starodávnym zvykom, ktorý bol od čias apoštolov podstatným prvkom odovzdávania kňazského úradu. V prvej modlitbe biskup vyprosuje pre novopostaveného diakona, aby zachoval pravý poklad viery, i Božiu milosť pre jeho diakonskú službu podľa vzoru prvomučeníka diakona Štefana. V druhej modlitbe svätiteľ vyprosuje pre nového diakona dary svätého a životodarného Ducha, plnosť viery, lásky a sily, aby sa chránil každého hriechu a bol nepoškvrnený vo svojej službe. Za nového diakona sa následne modlilo celé liturgické zhromaždenie pri osobitnej jekténii.
Záver diakonskej vysviacky patril odovzdaniu liturgických paramentov, ktoré bude diakon používať vo svojej službe. V prvom rade je to orár (úzky dlhý pás), ktorý svätiteľ položil na ľavé plece diakona, pričom mu najprv rozviazal poddiakonský orár (prepásaný na oboch pleciach), ktorý sa nosí v tvare andrejského kríža (v tvare písme “X”). Ďalej mu boli odovzdané kadideľnica a ripida, ako znak toho, že úlohou diakona je strážiť sväté dary na prestole. Celé zhromaždenie počas tohto obradu spievalo grécke Áxios, čím vyjadrilo, že diakon je hodný na túto službu.
Liturgia pokračovala jekténiou pred Otčenášom, ktorú už prednášal novovysvätený diakon, čím vlastne hneď začal vykonávať svoju diakonskú službu. Tá vo východnom obrade spočíva predovšetkým v jeho liturgickej službe pri svätej liturgii a iných liturgických sláveniach.
Diakon Jozef prijal svätenie ako neženatý (v celibáte).
Životopis nového diakona.
Mgr. Jozef Durkot, sa narodil v r. 1980 vo Svidníku v gréckokatolíckej rodine, otcovi Jozefovi Durkotovi a matke Márii rodenej Pirščovej. Bývajú v obci Kurimka vo svidníckom okrese.
Po maturite na Obchodnej akadémii v Bardejove v roku 1998, ukončil magisterské vysokoškolské štúdium prírodných vied v odbore informatika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Potom sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval vo svojom obore 7 rokov. Počas toho času bol členom nášho speváckeho zboru Kyrillomethodeon. V roku 2012 nastúpil na štúdiá teológie Gréckokatolíckej teologickej fakulty v Prešove, ako seminarista, bohoslovec za Bratislavskú eparchiu. Po ukončení tretieho ročníka v Prešove, pokračoval v štúdiách teológie v Rakúsku. Prípravný rok zameraný na zdokonalenie anglického jazyka strávil v jazykovom a teologickom inštitúte LCI (Language and Cathetetical Institute) v rakúskom Gamingu. Posledné 2 roky bol študentom magisterského štúdia katolíckej teológie na pápežskom Medzinárodnom teologickom inštitúte ITI (International Theological Institute) v rakúskom Trumau, kde úspešne ukončil štúdium a dňa 9.6.2018 bol promovaný za magistra posvätnej teológie.
Text a Foto: Stanislav Gábor
