Napísal 16. januára 2010

Homília na 32. nedeľu po Päťdesiatnici – o Zachejovi

Uplynulý týždeň sme zachytili správy o ničivom zemetrasení na Haiti, ktoré si vyžiadalo niekoľko desiatok tisíc obetí. A keď som počúval komentáre k tejto udalosti, tak som zachytil aj jednu informáciu. Haiti sa totiž nachádza na ostrove Hispaniola spolu s Dominikánskou republikou. Ktosi tieto dve krajiny prirovnal, že sú ako boháč a bedár.

Dominikánska republika je bohatá, Haiti naopak veľmi chudobné. A jedna správa hovorila, že hoci sú tieto dve krajiny na jednom ostrove, Dominikánska republika žiadne otrasy nezachytila.

Skúsme dať tieto skutočnosti do súvisu s evanjeliom nedele o Zachejovi. (Lk 19, 1-10) Tiež sme počuli o istom druhu „zemetrasenia“. Bolo to zemetrasenie, ktoré postihlo „chudobného“ mýtnika Zacheja. Áno, tento mýtnik, hoci mal veľa peňazí, predsa bol chudobný. Trpel nedostatkom dobrých vzťahov, priateľov, uznania a zrejme trpel aj veľkou vnútornou prázdnotou. A práve táto situácia ho pritlačí natoľko, že je ochotný vyliezť na strom. A tu zažíva svoje „zemetrasenie“. „Epicentrom“ tohto zemetrasenia je Ježiš Kristus. Neurobí naoko nič zvláštne. Len povie Zachejovi jednu vetu:  „Zachej, poď rýchlo dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome!“ (Lk 19, 5). A práve táto veta „otriasla“ Zachejovým svetom. Zachej dostáva oveľa viac ako čakal. On len „zatúžil vidieť Ježiša…“ (Lk 19, 3a) Lenže Ježiš Kristus zatúžil byť hosťom v Jeho dome. A čo bolo výsledkom tohto „zemetrasenia“ v Zachejovom živote? „Pane, polovicu svojho majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne“ (Lk 19, 8). Pred týždňom sme v evanjeliu podľa Matúša počuli prvú vetu Ježiša Krista na začiatku jeho verejného účinkovania. A dnes sme zasa videli, ako to konkrétne vyzerá v praxi: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo“ (Mt 4, 17). Zachej nerobí pokánie predtým, ako sa stretne s Pánom Ježišom. Naopak. Ježiš prichádza do jeho domu a on v Ježišovej blízkosti nemôže inak, ako odpovedať na túto návštevu, na túto lásku zmenou svojho postoja.

Možno si niektorí povieme: „Mňa sa Zachejov príbeh netýka, mňa to jeho zemetrasenie nezasiahlo. Veď ja nie som bohatý, nekradnem nepodvádzam.“ Bola by ale veľká škoda, keby ma nezasiahol ani najmenší „otras“. Lebo Boh prichádza aj dnes, aby zatriasol nejakým mojím hriechom alebo mojou istotou. Niečím, na čom možno staviam svoj život. A má pre mňa jednu vetu: „Poď rýchlo dolu, opusť svoj vzdušný zámok, lebo dnes chcem ja byť v tvojom srdci.“ Toto je to „zemetrasenie“ Božej lásky.

Môj známy bol nedávno na dovolenke v Anglicku. Okrem iného navštívil so sprievodcom továreň, kde sa vyrába vraj najkvalitnejší papier na svete. Keď sa  spýtal, z čoho papier vyrábajú, zaviedli ho do skladu a ukázali mu kopy starého papiera zo zberu. Povedal: To sa mi naozaj nechce veriť, že z toho by mohol byť ten preslávený kvalitný papier. O niekoľko týždňov neskôr dostal z tej továrne balíček. Bola v ňom sada dopisného papiera. K nej bol pripojený lístok, na ktorom bolo napísané: „Táto sada bola vyrobená zo starého papiera, ktorý ste mohli vidieť a ohmatať pri Vašej návšteve.“

Sestry a bratia, Boh má túto moc. Má moc zo starého človeka urobiť nového. Možno niekedy aj nejakým „zemetrasením.“ Lenže nikdy nie na moju škodu, ale na moje obrátenie. V úvode sme spomínali, že pri ničivom zemetrasení na Haiti susedná Dominikánska republika nezaznamenala žiadne otrasy. Ale predsa to ňou istým spôsobom otriaslo. Otvorila pre obyvateľov Haiti svoje dovtedy zatvorené hranice. Kiežby niečo podobné urobilo s nami Zachejovo zemetrasenie z dnešného evanjelia. Kiežby som aj ja otvoril hranice svojho života. Aby doň mohol vstúpiť Boh.

/Lk 19, 1 – 10/

 

Kategória: Homílie