Nedeľa Myronosičiek, Bratislava – Katedrála, 8. mája 2011
Minulú nedeľu slávila Cirkev v Ríme prekrásnu slávnosť beatifikácie pápeža Jána Pavla II. Dnes sme sa zišli, aby sme – azda nie až tak slávnostne, ako to bolo minulý týždeň – oslávili Pánovo zmŕtvychvstanie a vysviacku Michaela Leeho na diakona.
Keď som uvažoval o blaženom pápežovi Jánovi Pavlovi, spomenul som si na modlitbu anafory našej Božskej liturgie, v ktorej si pripomíname spoločenstvo svätých. Podľa nej si ctíme všetkých tých, ktorí nás predišli do večnosti: patriarchov, prorokov, apoštolov, kazateľov, evanjelistov, mučeníkov, vyznávačov, pustovníkov. Svätého Otca by sme mohli zaradiť takrečeno do všetkých týchto kategórií. A na záver tejto modlitby je ešte jedna kategória – všetci spravodliví svätí, dokonalí vo viere. Povedzme rovno, on bol jedným z nich. Diakonská vysviacka je zdokonalením spravodlivého vo viere. Diakon Michael bude správne formovať svoj život, ak bude nasledovať všetkých svätých, ale najmä túto kategóriu – spravodlivých vo viere.
V dnešnom evanjeliu sme počuli o obyčajných ľuďoch, ktorí robili obyčajné veci: o spravodlivých ľuďoch, ktorí robili spravodlivé veci. Jozef z Arimatey a Nikodém predstúpili pred vladára Pontia Piláta a vyžiadali si Ježišovo telo. Sňali ho z kríža a uložili do hrobu: obyčajný skutok. Počuli sme o ženách, ktoré šli k hrobu, aby pomazali Ježišovo mŕtve telo: obyčajný skutok. Jozef a Nikodém boli poprední muži; jedna z tých žien bola matkou a domácou. Boli to obyčajní ľudia, veľmi podobní tebe a mne. Ale boli to zároveň spravodliví ľudia a ich skutky prispeli k spáse sveta. Rozhodli sa, že urobia jednoduchú službu, ale Boh mal pre nich iné plány.
Ján Pavol to zakúsil, a náš milovaný Michael to pozná tiež. Čomu nás učia títo spravodliví vo viere z evanjelia? V prvom rade tomu, že musíme Bohu obetovať náš život, nielen našu smrť. Musíme Bohu dať náš život, aby ho On mohol vzkriesiť k novému životu podľa jeho vôle. A tiež, aby sme spoznali Boží plán pre náš život. Aby sme dostali odpovede na otázky: Kto som? Čo mám urobiť? Ako to dokážem urobiť?
Kto som? Každý z nás dostal talenty. Sme silní, ale aj slabí. Máme osobné povolanie v rámci všeobecného povolania k svätosti, povolanie, ktorým máme budovať telo Kristovo. Ako Jozef a ženy myronosičky. Aby sme poznali, čo Boh chce, aby som to urobil, musím sa najprv pýtať: „Kto som?“ A odpoveď znie, že „som tým, čím som v očiach Božích, nič viac, ani menej“. A všetko, čo Boh stvoril je dobré! To, čo máme pridať, je spravodlivosť vo viere.
Čo mám urobiť? Jozef a Nikodém videli, ako by mohli poslúžiť Ježišovi. Nabrali odvahu a podľa toho pokračovali. Môžeme si hádam aj predstaviť, že v očiach iných boli blázni, keď riskovali svoju reputáciu a budúci život, darujúc pripravený hrob nejakému potulnému kazateľovi. Ale strach ich nezastavil. Pripomeňme si slová Jána Pavla: „Nebojte sa!“ Ich spravodlivosť v obyčajnom skutku, dosiahla skrze Boha mimoriadny účinok. Ženy niesli iba oleje pre mŕtve telo, ale keď vo vzkriesenom Kristovi stretli nebo na zemi, urobili to, čo im prikázal a stali sa prvými ohlasovateľkami radostnej zvesti.
Ako to dokážem urobiť? Zoči-voči neprekonateľným prekážkam, nesmieme strácať nádej. Nádej je veľmi dôležitá pre svet. Svätý Otec Benedikt nás veľa učí o tejto cnosti.
Ženy rozoberali problém, ako odvaliť kameň od vchodu do hrobu. Mohli niekoho požiadať, mohli pochybovať, pýtali sa: „Kto nám odvalí kameň?,“ ale uprostred týchto otázok v nádeji pokračovali ku hrobu.
My všetci máme svoje plány, ale niekedy, keď nepoznáme všetky odpovede, tak sa zastavíme. Títo muži a ženy nás učia, aby sme pokračovali s odvahou a nádejou, dôverujúc Bohu. Máme realizovať naše plány, možno nie najlepšie, ale to, čo musíme urobiť je, že dovolíme Bohu, aby nás viedol a nasledujeme ho, pričom uznáme, že jeho plán je ten najlepší. Ako môžeme odstrániť prekážky v živote? Tak, že ich zveríme Bohu a budeme s ním spolupracovať.
Kto som? Čo chce Boh, aby som urobil? Ako to urobím? Som milovaným Božím dieťaťom. Boh sám mi dá schopnosti, odlišné od každého iného človeka. Modlitbou, štúdiom a pozornosťou na podnety Svätého Ducha, budem otvorený na počúvanie slova, ktoré má pre mňa. Potom dokážem urobiť to, čo Boh odo mňa chce, ale len vtedy, ak mu dovolím aby ma viedol a ak s ním budem spolupracovať.
Modlime sa za diakona Michaela, aby bol spravodlivý a dokonalý vo viere. Nech je on, ale aj každý z nás odvážny a dôverujúci Bohu, pripravený nasledovať vzkrieseného Krista a ohlasovať všetkým: „Christos voskrese! Voistinu voskrese!“
+ vladyka John
