Napísal 24. novembra 2021

Homília vladyku Petra Rusnáka na Trnavskej novéne 2021

BRATISLAVA 25. novembra 2021 – V sobotu 20. novembra poobede vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparchiálny biskup predsedal v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave sláveniu Božskej liturgie sv. Jána Zlatoústeho, počas ktorej predniesol aj homíliu na tému: Svätý Jozef – Kristov služobník. Stalo sa tak pri príležitosti Trnavskej novény, ktorá je tento rok tematicky spätá s mimoriadnym Rokom sv. Jozefa, ktorý vyhlásil Svätý Otec František pri príležitosti 150. výročia vyhlásenia ženícha Panny Márie za patróna celej Cirkvi. Prinášame homíliu otca arcibiskupa v plnom znení:

Otec arcibiskup, bratia kňazi, bohoslovci, rehoľníčky a rehoľníci, milí bratia a sestry!

Možno ste čítali alebo videli alebo aspoň z počutia poznáte slávnu komédiu Carla Goldoniho: Sluha dvoch pánov. Hlavnou postavou je prešibaný sluha Trufaldino, ktorý majstrovsky dokáže hrať svoju úlohu na obe strany, medzi svojimi pánmi: Pantalonem a Florindom a slúžiť obom, samozrejme za výhody pre seba samého. Môžeme sa na tom i zasmiať, ale zároveň cítime, aký nebezpečný je takýto život vo vzťahu k Bohu.

Ako ďaleko je to od slov, ktoré sme dnes počuli v evanjeliu od Pána Ježiša: Nemôžete slúžiť dvom pánom.

Nám toto slovíčko „slúžiť“ neznie príliš lákavo. Je pre nás trochu ponižujúce, vyjadruje istú neslobodu, a pyšný človek dneška, (a to som ja – to si ty!) chce byť nezávislý a slobodný. Pri tom si však neuvedomujeme, že môj život, či chcem či nechcem, je vždy niekam nasmerovaný. Vždy z toho môže byť len jeden pán.

Tak ako to vyjadril iný geniálny umelec, spevák, textár, skladateľ a laureát Nobelovej ceny Bob Dylan v piesni: Gotta serve somebody. Myšlienka textu piesne znie: Či chceš, či nechceš, vždy niekomu slúžiš – či už to je diabol alebo Pán – ale vždy niekomu slúžiš. Či si veľvyslancom, či tancuješ, či si obchodník, či si doktor alebo šéf, či si chudý alebo chromý, či si bankár alebo holič alebo policajt, na tom nezáleží, vždy niekomu slúžiš. Či už to je diabol alebo Pán – vždy niekomu slúžiš.

Tak ako hovoria niektorí moralisti: nejestvujú indiferentné skutky. Lebo: či jete, či pijete, či čokoľvek robíte – všetko robte na slávu Božiu! (1 Kor 10, 31).

V roku 1997 sa uskutočnilo v brazílskom Rio de Janeiro svetové stretnutie rodín so Svätým Otcom sv. Jánom Pavlom II. Vtedajší predseda Pápežskej Rady pre rodinu, kard. Lopéz Trujillo požiadal Francisca „Kika“ Argüella, iniciátora Neokatechumenátnej cesty, aby namaľoval pre túto príležitosť ikonu ako odpoveď Boha na problémy dnešných manželstiev a rodín; ikonu, ktorá by zdôrazňovala význam rodiny v Cirkvi a najmä postavu otca v kresťanskej rodine.

Možno ju aj poznáte. Na krátko ju predstavím: Umelec chcel vyjadriť, že Božie slovo v sebe obsahuje dynamiku, ktorá sa prejaví v živote človeka tak, že ho postaví na cestu. Preto sa rozhodol namaľovať ikonu Svätej rodiny, ako putuje zo sviatkov v Jeruzaleme vtedy, keď mal Ježiš dvanásť rokov. Ježiš sedí na pleciach sv. Jozefa a Panna Mária podáva Ježišovi zvitok Písma so slovami, ktoré sa vzťahujú naňho: Duch Pána je nado mnou, preto ma pomazal (Iz 61, 1).

Asi najzaujímavejším prvkom celej ikony je Jozefova tvár. Kiko použil motív tváre z Turínskeho plátna, aby zdôraznil poslanie otca v kresťanskej rodine. Na tejto tvári, ktorú všetci poznáme, sa vyplnilo Izaiášovo proroctvo: „Nemá podoby ani krásy, aby sme hľadeli na neho, a nemá výzoru, aby sme po ňom túžili. Opovrhnutý a posledný z ľudí, muž bolestí, ktorý poznal utrpenie. (Iz 53) Toto dojímavé proroctvo o Služobníkovi Jahveho sa celé vyplnilo na Ježišovi Kristovi. Na tvári Ježiša Krista môžeme vidieť lásku Boha k ľuďom.

Ale na to, aby sa na Ježišovi mohlo vyplniť toto proroctvo, aj on sa to musel naučiť. Potreboval dennodenne pozerať na láskavú tvár Nebeského Otca. A kde inde ju mal vidieť, kde inde sa mal naučiť týmto postojom, keď nie na tvári svojho pozemského otca Jozefa? Je to tvár plná nežnosti, pokory, milosrdenstva, obety a lásky. Ježiš mal vidieť na tvári svojho pozemského otca tvár Služobníka Jahveho. Mal vidieť otca, ktorý svojou prítomnosťou v rodine stráca pre ňu život.

Čas, ktorý Ježiš prežil v Nazaretskej rodine nie je zanedbateľný. Celých 30 rokov ho rodičia pripravovali svojimi postojmi na splnenie poslania, pre ktoré prišiel na tento svet.

Toto je úloha aj dnešných rodičov. Dieťa sa na svoje poslanie pripraví dobre vtedy, keď v rodine uvidí, že hlavou ženy je muž a hlavou každého muža je Kristus (1 Kor 11, 3).

Ale na to, aby sa muž mohol učiť postojom Služobníka Jahveho, Boh dal mužovi ženu ako pomocníčku. „Muži, milujte manželky, ako Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého.“ (Ef 5,25-28). Cez manželku sa môže manžel naučiť „byť nežným.“

Pán Ježiš hovorí: „Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého.“ (Mt 10,40-41).

Dovoľte mi preložiť to do zrozumiteľnejšej reči: Kto poslúži prorokovi – odmení ho prorok, kto poslúži spravodlivému – odmení ho spravodlivý. Ak človek slúži svojim domácim miláčikom, dostane odmenu svojich domácich miláčikov. Mačka sa obtrie, pes ťa olizne, oni neklamú, nič iné nemajú. Ak slúžiš peniazom peniaze ťa odmenia tým, čo dokážu: vecami. Vecami, ktoré si kúpiš, ktoré zostarnú a ktoré napokon nepotrebuješ. Ak slúžiš telu, telo sa ti „odmení“. A tak by sme mohli pokračovať: Prorok ti dá odmenu, akú môže dať prorok, spravodlivý odmenu akú môže dať spravodlivý, človek ako človek. Ak slúžiš dieťaťu len ako dieťaťu, dá ti to čo vie dať, najprv starosti potom radosti a neskôr možno odsúdenie a pohŕdanie, že si starý nemoderný a neschopný. Ale Jozef slúžil Ježišovi, nie ako človekovi, ale ako Bohu. A slúžte si ochotne, ako Pánovi, a nie ako ľuďom (Ef 6, 7), napíše neskôr sv. Pavol.

Stará filozofická poučka, že Nemo dat quid non habet – Nikto nemôže dať to, čo nemá, je stále platná. Ale Ježiš povie:  Kto poslúži mne, prijme odmenu toho, ktorý ma poslal – t.j. od Boha. A Boh nám chce dať večný život!

Veľkosť sv. Jozefa spočíva v tom, že bol Máriiným manželom a Ježišovým otcom. A takto sa, podľa slov sv. Jána Zlatoústeho, „dal do služby celému plánu spásy“. Svätý pápež Pavol VI. poznamenáva, že jeho otcovstvo sa konkrétne prejavilo vtom, že „zo svojho života spravil službu zasvätenú tajomstvu vtelenia a s ním spojenému vykupiteľskému poslaniu. Svoju legálnu právomoc nad Svätou rodinou využil na to, aby jej úplne daroval seba samého, svoj život, svoju prácu; svoje ľudské povolanie milovať domácich tak premenil na darovanie seba, svojho srdca a všetkých schopností na lásku v službe Mesiášovi, ktorý rástol v jeho dome.“

„Teraz sa však bojte Pána a slúžte mu úprimne a verne, odstráňte bohov, ktorým slúžili vaši otcovia na druhej strane potoka a v Egypte, a slúžte Pánovi! Ak sa vám však nepáči slúžiť Pánovi, tak si dnes vyvoľte, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia na druhej strane potoka, alebo bohom Amorejčanov, v ktorých krajine bývate. Ja však a môj dom, my chceme slúžiť Pánovi.“ Ľud odpovedal: „Kiež je ďaleko od nás, aby sme opustili Pána a slúžili iným bohom! Veď on je Pán, náš Boh, ktorý nás – a tiež našich otcov – vyviedol z egyptskej krajiny, z otrokárne, ktorý pred našimi očami robil tie veľké divy a chránil nás celou cestou, po ktorej sme išli, a medzi všetkými národmi, uprostred ktorých sme prechádzali. Pán vypudil pred nami všetky národy, aj Amorejčanov, ktorí obývali krajinu. Aj my chceme slúžiť Pánovi, lebo on je náš Boh!“ Jozue však namietal: „Vy nebudete môcť slúžiť Pánovi! Veď on je svätý Boh, žiarlivý Boh: On neodpustí vaše priestupky a hriechy. Ak vy opustíte Pána a budete slúžiť cudzím bohom, tak aj on sa odvráti od vás a dopustí na vás zlo a zničí vás, hoci vám predtým preukazoval dobrodenia.“ Ľud však odvetil Jozuemu: „Nie, my chceme slúžiť Pánovi.“ Jozue nato povedal ľudu: „Sami ste svedkami proti sebe, že ste si vyvolili Pána, aby ste mu slúžili.“ Odpovedali mu: „Áno, sme.“ Tak teraz odstráňte cudzích bohov; ktorých máte uprostred seba, a nakloňte si srdce k Pánovi, Izraelovmu Bohu!“ Ľud odpovedal Jozuemu: „Pánovi, nášmu Bohu, chceme slúžiť. Jeho hlas chceme počúvať.“ (Joz 26,11-24) 

Jozef slúžil Bohu! Právom ho nazývame ochrancom rodiny, ochrancom Cirkvi, patrónom dobrej smrti. Pri jeho prechode do večnej radosti bol pri ňom ten, ktorému verne slúžil, a ktorý ho odmenil tým, čo má a dáva – večnú slávu.

Zakončme známym príslovím: Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj. Urobme z nášho života pieseň vďaky Bohu za chlieb života Ježiša Krista, za Cirkev, za Matku Cirkvi Pannu Máriu, za sv. Jozefa  – príklad služby Božiemu Synovi.

Foto: Ilustračná snímka / Trnavská arcidiecéza

 

 

 

 

 

Kategória: Zo života eparchie