Prinášame interview o. JÁNOM ŠKOVIEROM z roku 2009, pri príležitosti 95 rokov života a 65 rokov kňazstva.
Otče, aká bola vaša cesta ku kňazstvu?
Narodil som sa vo Vernári, ako druhý zo šiestich detí. Ako chlapec som vstúpil do malého seminára v Čechách; teológiu som vyštudoval v Prešove a 25. mája 1944 ma otec biskup Gojdič vysvätil na kňaza. Moja prvá fara bola Vyšná Jedľová pri Svidníku. Práve tam prechádzal front, raz mi aj hrozilo, že ma zastrelia.
Ako zmenil Váš život Prešovský sobor roku 1950?
Pôsobil som vtedy v Mikulášovej (volali to Nikľová) pri Bardejove. Nepodpísal som prestup na pravoslávie, to nepripadalo do úvahy; keby som podpísal, tým by som zaprel vieru svojich otcov a zosmiešnil sa pred ľuďmi. Odišiel som do Vernára, pracoval som v lese, potom v Košiciach a nakoniec sme museli odísť do Čiech. Pracoval som v rôznych zamestnaniach, na všetko som si zvykol. Počas môjho života sme sa 25-krát sťahovali. Všade sme stretli veľa milých ľudí; napr. keď sme prišli do Čiech, bolo akurát Mikuláša a ľudia pripravili pre naše deti balíčky. Mali sme strašne veľa anjelov strážnych…
Ako si spomínate na Vaše pôsobenie v pastorácii?
Najradšej som mal Veľkú noc. Ľudia sa vyspovedali, chodili sme spovedať viacerí kňazi z okolia. Po sv. liturgii bolo svätenie jedál. Bolo to veľmi pekné. Aj prvé piatky boli zaužívané. Prichádzal som na filiálku ráno o piatej a ľudia ma už čakali pred chrámom. Ľudia si zvykli na moju presnosť, lebo kňaz má byť presný.
Ako ste prežívali rok 1968 a obnovu našej Cirkvi?
V r. ‛68 sme bývali v Malej Vieske, pracoval som na záchytke v Košiciach. V Malej Vieske ma pozval miestny rímsko-katolícky farár, že môžem slúžiť pri oltári. Po tom po mňa začali chodiť na nedeľu veriaci z neďalekej Belže, aby som im slúžil. Dostal som tam aj dekrét a v novembri sme sa tam presťahovali.
Čo by ste odkázali mladým kňazom a bohoslovcom zo svojej vlastnej kňazskej skúsenosti?
Ja som nikdy nefilozofoval, nikdy som sa nesťažoval. Všetky pôsobiská boli pekné. Niekde sme mali veľký komfort, niekde sme žili chudobnejšie. Odkázal by som im, aby bol spokojní tam kde sú, lebo čím budú na svojom pôsobisku spokojnejší, tým budú šťastnejší.
Zdroj: SLOVO 16-17/2009
