Napísal 12. apríla 2019

Kardinál Sandri navštívil gréckokatolícky exarchát v ČR: Našim poslaním je misia

Na pozvanie apoštolského exarchu Gréckokatolíckej cirkvi v Českej republike, Mons.Ladislava Hučka, navštívil Prahu v dňoch 6.-.7. apríla t.r. prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, kardinál Leonardo Sandri. Počas dvojdňového pobytu sa stretol s kňazmi gréckokatolíckeho obradu. Za katolíkov latinského obradu ho v mene kardinála Duku, ktorý sa zdržoval mimo Prahu, privítal pražský pomocný biskup a generálny vikár pražskej arcidiecézy Zdenek Wasserbauer.

Podľa oficiálnej tlačovej správy kardinál Sandri začal stretnutie s gréckokatolíckym duchovenstvom príhovorom, na ktorý nadviazala spoločná debata a úvahy zo strany prítomných kňazov. Apoštolský exarchát Gréckokatolíckej cirkvi v Českej republike bol ustanovený v roku 1993 pápežom Jánom Pavlom II. V súčasnosti prichádza čas reflektovať a skúmať jeho doterajší vývoj a stupeň ekleziálnej zrelosti, konfrontovať sa s výzvami, ktoré pred neho kladie hlboko sekularizovaná spoločnosť poznamenaná rokmi minulého režimu, ale tiež zložením gréckokatolíckej komunity na českom území, ktorú tvoria popri miestnych veriacich a kňazoch aj Slováci a v ostatných rokoch vo veľkej miere najmä Ukrajinci.

Kardinál Sandri ocenil existenciu rôznych farností a komunít, roztrúsených po celom území ČR, z ktorých mnohé vykonávajú svoju kultúrnu a pastoračnú činnosť v priestoroch poskytnutých zo strany latinských diecéz. Je tu nádej, že v budúcnosti by mohli byť tieto priestory dané ich terajším užívateľom. Podľa oficiálnych údajov sa ku Gréckokatolíckej cirkvi v Českej republike hlási vyše 20 tisíc veriacich, ktorí majú 36 centier s 19 farnosťami.

Múrov a priepastí je mnoho, oči viery dokážu vidieť príležitosti

„Mám pred sebou na jednej strane kontext, v ktorom žije váš exarchát a v ktorom vykonáva svojou každodennú pastoračnú službu, totiž spoločnosť, patriacu medzi najviac sekularizované v Európe, a na druhej strane ekleziálnu situáciu Gréckokatolíckej cirkvi, ktorá v minulom storočí prešla temnými rokmi, v ktorých bola zrušená a musela sa uchýliť do katakomb, alebo bola nútená prejsť do Pravoslávnej cirkvi. To viedlo k rozptýleniu veriacich alebo ich začleneniu do latinskej Cirkvi, ktoré na jednej strane umožnilo zachovať vieru, ale malo za následok stratu koreňov a vedomia prináležitosti v niektorých rodinách. Samotná identita Vašej súčasnej komunity je výzvou, pretože musí koordinovať členov rôzneho pôvodu a národnosti, Čechov, Slovákov a Ukrajincov, v rámci európskej panorámy, ktorá akoby prichádzala o vznešené perspektívy svojich zakladateľov a má nedostatok ideálov v rámci politík, síce viac-menej proklamovaných, ale iba málo konštruktívnych pre spoločné dobro v každodennej situácii“ konštatoval vo svojom príhovore ku gréckokatolíckym kňazom kardinál Sandri.

Z čisto ľudskej perspektívy sa môžu tieto výzvy javiť ako presahujúce naše možnosti, pokračoval prefekt Kongregácie pre východné cirkvi. „Zdá sa, že múrov a priepastí, ktorí je treba prekonať, je príliš mnoho.“ Viera nás však vedie k tomu, aby sme v existujúcej situácii a v tomto historickom okamihu videli príležitosti. Kardinál Sandri pripomenul bohatú tradíciu krajiny, „posvätenej svedectvom svätcov a mučeníkov“, počnúc sv. Cyrilom a Metodom. Pripomenul tiež mučeníctvo blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka, ktorý bol tiež zakladateľom gréckokatolíckej farnosti v Prahe.

Utrpenie Ukrajincov

„Krv mučeníkov, či už pozdvihnutých k úcte oltára či skrytých v anonymite – ako v prípade mnohých našich bratov a sestier na Blízkom východe – nám dnes hovorí, že nasledovanie Pána Ježiša môže viesť aj k prenasledovaniu, avšak v našej každodennosti sa žiada od všetkých, počnúc našimi rodinami, aby sme svoje životy pretvorili na úplný a nezištný dar. Nechcem opomenúť ani utrpenie ukrajinského národa, z ktorého pochádza mnoho členov vášho exarchátu a určite tiež niektorí z vás,“ pokračoval prefekt Kongregácie pre východné cirkvi v príhovore ku gréckokatolíckemu duchovenstvu v Prahe.

Zvažuje sa užšie spojenie s Prešovom

Na záver pripomenul, že z hľadiska cirkevnej správy zodpovedá štruktúra apoštolského exarchátu v latinskej Cirkvi apoštolskému vikariátu. Vo chvíli, keď dospeje k zodpovedajúcej zrelosti, Svätý Otec môže zvážiť jeho povýšenie na úroveň eparchie, ako sa tomu stalo nedávno v Srbsku a v Severnom Macedónsku. Kardinál Sandri v tomto kontexte pripomenul, že Pravoslávna cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku zachovala integritu aj po rozdelení oboch štátov a dodal, že rovnako v prípade gréckokatolíkov možno zvážiť väčšie cirkevné prepojenie s prešovskom metropoliou. „To však, čo je teraz dôležité a čo máme všetci na srdci, je misia, ako medzi takzvanými „našimi“ ľuďmi, či už tu boli oddávna alebo prišli nedávno, alebo medzi tými, ktorí stratili vnímavosť na Boha alebo nikdy nestretli niekoho, kto by im ju sprostredkoval a k nim môžeme obracať svoju pastoračnú pozornosť“ dodal v závere kardinál Sandri.

Po stopách svätcov

Všetci kňazi exarchátu mali možnosť zapojiť sa do úprimného a otvoreného dialógu s kardinálom a následne sa zúčastniť na spoločnom obede. Poobede sa prefekt Kongregácie pre východné cirkvi odobral do katedrály sv. Víta, Václava a Vojtecha v sprievode apoštolského nuncia arcibiskupa Charlesa D. Balva a generálneho vikára biskupa Zdenka Wasserbauera. Pristavil sa pri hroboch kardinála Vlka a Tomáška, ktorých kardinál Sandri osobne poznal a zotrval tiež v modlitbe pred náhrobkom kardinála Berana, svedka viery, ktorého telesné pozostatky boli nedávna prenesené z Vatikánu; jeho proces blahorečenia na diecéznej úrovni bol ukončený a bol postúpený na Kongregáciu pre kauzy svätých. Ďalšie kroky vatikánskeho hosťa viedli k hrobu sv. Ľudmily, prvej svätice slovanských národov, a k sv. Prokopovi. Pred návratom na nunciatúru sa ešte zastavil v kostole Panny Márie Víťaznej., aby sa pomodlil pred Pražským jezuliatkom

V nedeľu, 7. apríla, pozdravil kardinál Sandri veriacich zhromaždených na Božskú liturgiu v kostole Najsvätejšej Trojice, ktorý dala exarchátu do užívania pražská arcidiecéza. Tam sa zhromaždila veľká skupina gréckokatolíkov prevažne slovenskej národnosti tvoriacej personálnu farnosť, vrátane veľkej skupiny študentov študujúcich na pražských univerzitách. Kardinál ich povzbudil v zachovávaní a vyznávaní viery a vo vydávaní svedectva v spoločnosti, v ktorej žijú a ktorá ich prijíma.

Následne prefekt Kongregácie pre východné cirkvi pozdravil v katedrále sv. Klimenta ukrajinských gréckokatolíkov na záver ich nedeľnej bohoslužby. Pripomenul svoju cestu na Ukrajinu v lete roku 2017, keď mal príležitosť navštíviť oblasť ležiacu v blízkosti vojnovej zóny v Donbase a tiež hlavné mesto Kyjev. Ukrajinských gréckokatolíkov povzbudil k radosti z daru viery, ktorá im bola odovzdaná a ktorá v minulosti prešla mnohými skúškami a súženiami a v mene Svätého Otca im udelil požehnanie.

O 10:15 h. potom kardinál Sandri predsedal archijerejskej Božskej liturgii, slúženej apoštolským exarchom vladykom Ladislavom Hučkom, počas ktorej predniesol homíliu a udelil početnému zástupu zhromaždených veriacich apoštolské požehnanie. Vo svojej homílii uviedol, že sv. liturgiu obetoval na úmysly všetkých mladých – s ktorými sa stretol krátko predtým v Chráme Najsvätejšej Trojice – „aby nemali strach z Krista a aby Cirkev našla cesty, ako sa k nim priblížiť a kráčať spolu s nimi za Spasiteľom, ako to uviedol Svätý Otec František vo svojej apoštolskej exhortácii Christus Vivit, publikovanej pred pár dňami a ktorú Vás pozývam spoznať a šíriť.“

Mučeníctvo Cirkvi vo východnej Európe počas komunistického režimu

Vo svojej homílii kardinál Sandri tiež pripomenul mučeníctvo Cirkvi vo východnej Európe, pričom zdôraznil, že „v minulom storočí podstúpila strašné prenasledovanie, zvlášť Gréckokatolícka cirkev: prežila likvidáciu, uväznenie biskupov, kňazov a veriacich, z ktorých niektorí dosiahli opravdivé a skutočné mučeníctvo. Svätý Boží ľud, hoci v tajnosti, uchoval si s hrdosťou vzácny poklad viery, odovzdávajúc ho a nesúc ho až do dňa slobody.

Skutočná výzva slobody počnúc rodinami

„Napriek tomu, že prešlo mnoho rokov – pokračoval kardinál – treba to stále s uznaním pripomínať, že napriek skúškam, ste zostali verní. Teraz ste pozvaní k tomu, aby ste sa konfrontovali s výzvou slobody, a to počnúc rodinami. Keď som sem prišiel – pokračoval prefekt – povedali mi o jednom kňazovi, ktorý bol vysvätený tajne a ktorý nemohol nič povedať ani svojej mame, ktorá by bola bývala na neho pyšná, lebo riziko, že budú vypočúvaní a uväznení bol veľmi veľké. Teraz, keď ste opäť získali slobodu, mali by sme sa pýtať, nakoľko sme schopní hovoriť o Bohu v našich rodinách, nakoľko zdieľame v našich rozhovoroch poklady milosti, ktoré dobrý Boh neprestáva udeľovať každému z nás“.

Šomranie či pohŕdanie vo vnútri spoločenstva rozdeľujú Cirkev

„Evanjelium, ktoré sme práve počuli, nám nielen ohlasuje Pánovu Paschu smrti a zmŕtvychvstania, tajomstvo, cez ktoré musia prejsť aj jeho učeníci a svedkovia, ale varuje nás aj pred šomraním či pohŕdaním vo vnútri spoločenstva, ktoré hoci sa usiluje hlbšie nasledovať Pána, je rozdelené a živené závisťou, čo napokon poškvrňuje tvár a krásu Kristovej nevesty, ktorou je Cirkev. Ona nežiada privilégiá či ľudské pocty, ale snaží sa o spravodlivosť či už vzhľadom na minulosť, keď bola nespravodlivo prenasledovaná, alebo na prítomnosť, aby mohla naplno prežívať poverenie dávať ten najcennejší poklad, ktorí vlastní – evanjelium, a oživovať ho konkrétnou láskou (caritas), solidaritou s najchudobnejšími, a vášňou pre výchovu mladej generácie.

Komúnia v exarcháte a nie protirečenia

„Realita exarchátu, ktorý má vo svojom vnútri kňazov a veriacich rôzneho etnického a národnostného pôvodu – zakončil Sandri – nech je domovom či príbytkom spoločenstva a jednoty, a nikdy nie miestom prípadných protirečení. Aby sme slová „ja som Pavlov, ja Absolónov, ja zasa Kéfasov“ netransformovali do moderného jazyka na „ja som Čech, ja Slovák, ja Ukrajinec“, ale aby sme všetci s radosťou a presvedčením mohli povedať: Ja som Kristov!“.

Oficiálne komuniké o návšteve prefekta Kongregácie pre východné cirkvi končí týmito slovami: „Mesto upútavajúce pozornosť svojim poriadkom, historickými krásami a mnohými monumentálnymi chrámami, upútava tiež prítomnosťou gréckokatolíckych veriacich, v ich jednoduchosti a radosti svedkov viery. Keď jeho eminencia vychádzala z katedrály, tá sa začínala opäť plniť mnohými veriacimi, ktorí sa schádzali na tretiu božskú liturgiu zo štyroch, ktoré sa každú nedeľu slávia v tomto chráme.“

Mons. Ladislav Hučko

Na záver dodajme, že pražský apoštolský exarcha Mons. Ladislav Hučko pochádza zo Slovenska, narodil sa v roku 1948 v Prešove, v kňazskej rodine. Za kňaza bol vysvätený v roku 1996 križevským vladykom Slavomírom Miklovšom.  Po získaní doktorátu z dogmatickej teológie v roku 2004 vyučoval na košickom teologickom inštitúte. Pôsobil aj ako špirituál v kňazskom seminári sv. Karola Boromejského v Košiciach. V roku 2003 ho Ján Pavol II. vymenoval za druhého apoštolského exarchu pre gréckokatolíkov v Česku a za titulárneho biskupa orejského, čím vo funkcii vystriedal vladyku Ivana Ljavinca.

Zdroj: Vatican News / RV cz / cirkev.cz
-sg-

Kategória: Zo života Cirkvi