Štefan Gojdič sa narodil 9. 1. 1887 v Ruských Pekľanoch ako syn gréckokatolíckeho kňaza o. Štefana Gojdiča a brat budúceho prešovského biskupa blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča OSBM (1888-1960), kňaza o. Kornela Gojdiča (1885-1942) a Heleny Gojdičovej (1898-1977), vydatej za kňaza – titulárneho kanonika o. Alexandra Köllyho.
Ľudovú školu navštevoval Štefan v Bardejove v rokoch 1894 – 1898. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Bardejove a Prešove, kde 2. 6. 1905 zmaturoval s vyznamenaním. Jeho ordinár, prešovský gréckokatolícky biskup Ján Vályi ho poslal v roku 1905 na štúdium teológie do Budapešti, ktoré ukončil v roku 1909. Tam zároveň študoval tiež pedagogiku. Už od roku 1911 bol profesorom na Učiteľskej akadémii v Prešove. Dňa 6. 10. 1914 sa oženil s Máriou Vaškovičovou, s ktorou mal dve deti. Kňazskú vysviacku prijal 16. 3. 1915 v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove z rúk prešovského biskupa Štefana Nováka. Doktorom teológie sa stal v roku 1920. Naďalej učil na Učiteľskej akadémii, pričom v rokoch 1931 – 1939 bol aj jej riaditeľom a istý čas tiež prefektom jej internátu. Pracoval ako člen rôznych diecéznych komisií, napríklad komisie pre vydávanie rusínskych učebníc. Vykonával tiež funkciu „defensor matrimonii“, čiže obhajcu zväzku. Redigoval časopisy Russkoje Slovo a Cerkov a škola. Pápež Pius XII. vymenoval v roku 1933 o. Gojdiča za pápežského komorníka. Mons. Štefan Gojdič napísal tieto náboženské diela:
Ty jesi Petr (Prešov, 1934)
Istoria Cerkvi Christovoj dľa narodnych i hraždanskich škol (Prešov, 1934)
Chrestomatija (Gramatika, Prešov 1947)
Novyj period karpatoruskoj literatury (skriptá, Prešov, 1944)
Imeniny baťka Duchnoviča (divadelná scénka)
Zakopanoje sokrovišče (Skrytý poklad, divadelná scénka)
Hospodin direktor ne doma (divadelná scénka)
V apríli 1950 zastihla Mons. Gojdiča „Akcia P“ (pravoslavizácia), kedy bola Gréckokatolícka cirkev v Československu násilne pripojená k Pravoslávnej cirkvi. Otca Štefana Gojdiča prepustili zo školských služieb a musel sa vysťahovať z biskupskej rezidencie, kde býval spolu s bratom. Tú zabrali pravoslávni spolu so všetkými gréckokatolíckymi kostolmi a katedrálou. ThDr. Gojdič sa presťahoval k synovi Eugenovi do Košíc. Nedostával však nijaký plat a ŠtB ho často vypočúvala ohľadne jeho brata – biskupa a vykonala u neho aj domovú prehliadku. Bol jediným príbuzným, ktorému dovolili navštíviť biskupa Pavla Gojdiča vo väzení v Leopoldove, kde zomrel, asi šesťkrát.
Jeho syna však v roku 1951 v rámci „Akcie B“ (byty) vysťahovala ŠtB z jeho domu v Košiciach a násilne presťahovala do nevyhovujúcich priestorov v Krásnej nad Hornádom. Tam sa už miesto pre o. Štefana nenašlo v dôsledku malého priestoru. Preto tento ďalšie roky svojho života prežil v Charitných domovoch v Báči a Rúbani.
Dňa 14. 11. 1963 prišiel z Rúbane do Charitného domova v Pezinku. Sestra Notburga si spomína: „O VDP. Štefanovi Gojdičovi neviem Vám toho veľa písať, bola totalita, tak ani návštev moc nemával, lebo to bolo kontrolované a sv. omšu mával sám po gréckokatolícky.“ Túto svätú liturgiu slávil v spovednej miestnosti Kapucínskeho kostola, kde sa nachádzal oltár s obrazom Matky Ustavičnej pomoci. Sestra Irmína si spomína, že zachovával ticho a mlčanie. Štátna bezpečnosť však nedala pokoj o. Štefanovi ani v CHD v Pezinku a predvolávala ho na výsluchy. Zavolali ho napríklad 7. 5. 1958 do Prešova.
Z Pezinka navštívil Mons. Gojdič svojho brata biskupa Petra vo väzení v Ilave v roku 1950. Keďže bolo po XX. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, na ktorej boli odsúdené Stalinove zločiny, o. Štefan podal po tejto návšteve prezidentskej kancelárii v Prahe žiadosť o omilostenie a odpustenie zvyšku trestu pre starobu a chorobu pre svojho brata. Nedostal však ani odpoveď. Záporná odpoveď prišla až vtedy, keď žiadosť poslal sám biskup Peter Gojdič.
Počas politického uvoľnenia v roku 1968 sa podarilo Mons. Štefanovi Gojdičovi vybaviť prevoz telesných ostatkov blahoslaveného Pavla Gojdiča z väzenského cintorína v Leopoldove do prešovskej katedrály. Zaslúžil sa aj o jeho rehabilitáciu.
Kňazov z CHD v Pezinku v prípade potreby hospitalizovali v nemocnici v Modre. To bol tiež prípad o. Štefana Gojdiča, ktorý 11. 7. 1968 v Modre aj zomrel. Pochovali ho v Prešove.
Peter Sandtner (z knihy Pezinskí kňazi – obyvatelia charitného domova)
Foto: Oltár s obrazom Matky Ustavicnej pomoci v spovednej miestnosti kapucinskeho kostola v Pezinku, pri ktorom o. Gojdič denne sluzil sv. liturgie. Fotografia pochadza z roku 1963, keď o. Gojdič žil v Pezinku (Dnes sa oltar v tejto miestnosti nenachadza – su tam spovednice).
