Napísal 7. októbra 2018

Na Šumiaci vladyka posvätil obnovenú mariánsku kaplnku

Tradičná jesenná slávnosť poďakovania za úrodu, ktorú na Šumiaci slávia okolo sviatku Pokrovu Presvätej Bohorodičky Ochrankyne, bola tohto roku zvlášť výnimočná. Bola totiž spojená s posviackou zrekonštruovanej Kaplnky zasvätenej Spolutrpiacej Bohorodičke. Obrad posviacky vykonal bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák v nedeľu 30. septembra za veľkej účasti Božieho ľudu.

Pôvodná kaplnka, ktorá sa nachádza na námestí dediny, pochádza z roku 1813, resp. 1822. Miestni obyvatelia nazývajú túto kaplnku – Otvorený chrám Sedembolestnej Panny Márie s Krížovou cestou a cyrilometodským pamätníkom.

Pri tejto príležitosti vladyka Peter slávil aj archijerejskú liturgiu v miestom Chráme Nanebovstúpenia Pána, ktorý pochádza  z r. 1777 a je najstarším chrámom bratislavskej eparchie.

Uvádzame v plnom znení príhovor miestneho farára o. Františka Takáča, prednesený v úvode slávnosti, v ktorom poukázal na historický a spoločenský rozmer celej slávnosti.

 

Príhovor o. Františka Takáča, farára farnosti Šumiac:

Najdôstojknejší vladyka Peter, ctihodný o. Peter – kancelár, pán starosta, milí bratia a sestry!

Srdečne Vás vítam v tomto čase a na tomto mieste. Chcel by som pred začiatkom slávenia povedať niekoľko slov o obci, v ktorej bývame, alebo do ktorej ako rodáci prichádzate, alebo do ktorej ste dnes ako hostia prišli. Spomedzi všetkých hostí nám vitajte najviac Vy, vladyka Peter, náš duchovný pastier. Sme s Vami radi a očakávame Slovo spásy z Vašich úst, pretože ohlásenie slova spásy, je Vašou charizmou.

Šumiac. Je to veľká vrchárska obec. Veľká v minulosti. Želáme si, aby jej existencia nebola zotrvačným stavom postupného úpadku a zániku. Nachádzame sa v nadmorskej výške priemerne 880 metrov. Sme vo východnej časti Heľpianskeho podolia, 2 kilometre na sever od rieky Hron, patrí k nám osada Červená Skala, na juhozápad obce sa tiahnu k Hronu zvažujúce sa polia, na ktorých sa kedysi za cenu ťažkej lopoty urodil ponajviac ak ovos a zemiaky a kosila sa tráva pre statok. Dnes sú to už len lúky. Tiahnu sa na juhozápad od obce so zaujímavým podzemným nepoznaným tajomným šumiackym krasom, s vrchom Dudlavá skala a rovnomennou jaskyňou: Dudlavá diera. Nad obcou sa týči symbol slovenskosti Kráľova hoľa, hojne skoro denne navštevovaná turistami. Po ceste na ňu na Úbočí Kráľovej hole je – ako sme nazvali to miesto – Otvorený chrám Sedembolestnej Panny Márie s Krížovou cestou a cyrilometodským pamätníkom.

Obec vznikla v 15. storočí kolonizáciou na valašskom práve. Prišlo rusínske obyvateľstvo, ktoré sa postupne poslovenčovalo. Najstaršie známe práva obce sú z roku 1573. Obec patrila muránskemu panstvu a mala dedičného richtára. Muránski páni chceli Šumiac luteranizovať. Ale úspech sa nedostavil. Osemdesiat rokov trval stav, kedy tu dokonca boli určovaní luteránski duchovní. Z dobových záznamov vieme, ako sa jeden z nich posťažoval: Šumiačania farára nepodporujú, večeru Pánovu znevažujú, do kostola nechodia a len svojej starej viery sa držia. Obyvateľstvo sa zaoberalo chovom dobytka a chovom oviec, spracovaním dreva, výrobou šindľov a dosák, výrobou dreveného uhlia. V 17. storočí tu bola píla a dokonca sklená huta. Ťažila sa zinkova a olovená ruda. V 19. storočí obyvatelia dochádzali do práce do železiarní v Červenej Skale, v tridsiatych rokoch 20. stor. sa začala stavba železničnej trate Červená Skala -Margecany, na ktorej našli zamestnanie mnohí tunajší obyvatelia. V našej obci je ten istý variant horehronskej kultúry ako v Telgárte a Vernári, ktoré boli kedysi filiálkami Šumiaca. Dodnes sa zachovali drevené zrubové domy, so sedlovými strechami v otvorených dvoroch, medzi ktorými boli prechodové medzierky. Z dvora gang. Pitvory – pikľety boli pôvodne studené, vykurovala sa len na bielo omaľovaná ústredná izba, zariadená účelovým nábytkom, pokrovcami a tkaninami.  Chudoba bola veľká, a to sa odzrkadlilo aj na povahe mnohých tunajších obyvateľov: boli tvrdí, pretože ich takými naučila byť tunajšia tvrdá príroda. Tvrdí!? Snáď skôr húževnatí, nepoddajní.

V obci sa nachádza klasicistická kaplnka z roku 1822. Dnes ju budeme po obnove posviacať. Bola postavená za kňaza o. Dudinského a potom niekoľkokrát rekonštruovaná – opravovaná. Pri obnove námestia pred niekoľkými rokmi bolo vyhotovené aj štýlové kované oplotenie. V tomto roku prišla na rad aj vonkajšia a vnútorná rekonštrukcia.

Táto kaplnka stojí už okolo 200 rokov. Okolo nej obchádzali napríklad vozy, ktoré prevážali nevestu po svadbe do domu ženícha. Táto kaplnka bola svedkom mnohých udalostí: dobrých aj zlých, milých aj takých, ktoré Šumiac zažiť nechcel. Je to miesto, na ktorom zvolávame Božie požehnanie na seba a na toto mimoriadne jedinečné miesto. Ani si zvyčajne neuvedomujeme, že Matka Božia ako keby prebývala v strede obce. A podľa vrstevníc sa dá odčítať, že jej nadmorská výška je 863 metrov nad morom. Zvláštne. Veď je to rok príchodu sv. Cyrila a Metoda.

Vieme, že je tu aj iná Kaplnka; tá je mladšia, ale aj tá má nejaké roky za sebou. Možno 120 rokov. Nachádza sa pri prameni Teplica. No a nakoniec tento barokovo-klasicistický chrám, ktorý bol dokončený a posvätený v roku 1777. Teda šumiacka cirkev sa v ňom schádza 241 rokov. Pred dvoma rokmi v cyrilometodskej ročenke bol článok, ktorý nám ozrejmí dôležitosť tejto stavby: veľká mecenáška našej cirkvi, rakúsko-uhorská cisárovná Mária Terézia zriadila na svojom dvore Stavebno-liturgickú kanceláriu pre gréckokatolícku cirkev. Odborníci mali na starosti projektovanie a zrejme aj stavebný dozor nad novostavbami chrámov. Možno aj finančné prispenie. Vďaka jej snahe bol postavený aj tento chrám, na ktorom si jeho autor a stavebník dali záležať. S hrdosťou môžeme povedať, že je to najstarší chrám Bratislavskej eparchie a svojim zasvätením Nanebovstúpenie Pána Ježiša Krista nám pripomína slová apoštola Pavla z Listu Filipanom Naša vlasť je v nebesiach (Flp 3,20).

Trocha som sa rozhovoril. Ale teraz, vladyka, drahí v Kristu, poviem už len slová diakona: Pánovi nadišiel čas konať. Vladyka, požehnaj.

František Takáč, Šumiac, 30. septembra 2018

Kategória: Zo života eparchie