Na sviatok svätých, slávnych, všechválnych a najvyšších apoštolov Petra a Pavla, patrónov bratislavskej eparchie sa v utorok 29. júna 2021 konala v Katedrálnom chráme Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave odpustová slávnosť.
Slávnostnú sv. liturgiu o 17.00 h. viedol protosynkel eparchie, o. Vladimír Skyba za účasti viacerých kňazov a archidiakona Michala Vadrnu. Protosynkel v úvode ospravedlnil vladyku Petra z neúčasti na slávnosti; vladyka sa totiž v tom istom čase zúčastňoval na slávení 50. jubilea kňazskej vysviacky apoštolského nuncia v SR arcibiskupa Giacoma Guida Ottonella v Dóme sv. Martina.
Homíliu predniesol vdp. Rudolf Galgóczi, farár Rímskokatolíckej farnosti v obci Lehnice (okres Dunajská Streda). V Lehniciach, v tamojšom Kostole sv. Alžbety Uhorskej sa raz do mesiaca slúžia gréckokatolícke sväté liturgie. Krásu liturgie umocnil svojím spevom Katedrálny zbor Chryzostomos, pod vedením Martina Škovieru.
Sv. Peter a Pavol sú patrónmi bratislavskej eparchie a ich symboly (kľúče a meč) sú znázornené aj v eparchiálnom erbe. Katedrálu zdobí aj ich ikona, do ktorej sú osadené relikvie týchto veľkých apoštolov. Ide o relikviu z Petrovho kríža a zo stĺpu, pri ktorom bol sťatý sv. Pavol.
Z homílie
Vo svojej homílii kazateľ poukázal na osobnosti svätých Petra a Pavla. Vychádzajúc z prvého čítania z Listu Korinťanom (2 Kor 11,21b-12,9) pripomenul, koľko utrpenia a ťažkostí znášal pre Krista sv. Pavol, a to v dobe, keď ešte Cirkev nebola tak rozšírená.
Kresťanské cirkvi uctievajú od 4. stor. týchto apoštolov spolu, hoci sa títo dvaja svätci jeden od druhého veľmi líšili, a to intelektuálne, aj osobnostne. Pokiaľ ide jazyky, tak sv. Peter poznal len aramejský jazyk a ešte trochu rozprával galilejským nárečím. Zatiaľ čo sv. Pavol bol vzdelaný farizej, ktorý perfektne rozprával hebrejsky, a bol vysoko vzdelaný, vznešený, jeho otec získal rímske občianstvo. Na druhej strane možno povedať, že obidvaja, Peter i Pavol, boli horlivými synmi Božieho ľudu.
Peter bol človekom veľkých odhodlaní a mal rozhodnú povahu; vedel ale byť aj pokorný v konečných rozhodnutiach. Keď zbadal, že urobil chybu, keď majstra zaprel, oľutoval to a povedal Ježišovi: Koho mám nasledovať? Ty si Ježiš Kristus, syn živého Boha. A preto ho Pán pochváli, že nehovorí z neho ten Peter, ktorý počúva svoje vášne, svoje túžby svoje predstavy, svoje sny, čo si možno vysníval o najkrajšom Božom kráľovstve na svete.
Apoštol Pavol zasa po svojom obrátení nešiel hneď ohlasovať evanjelium pohanským národom, ale sa utiahol do ústrania na dlhší čas. Peter mal s Ježišom časté stretnutia, kým Pavol mal prakticky len jedno hlboké a silné stretnutie.
Ako kazateľ zdôraznil, aj v živote každého z nás dochádza k určitému stretnutiu s Pánom. A možno sa pýtame, či Pán od nás, žiada, aby sme na sebe niečo zmenili, svoju povahu, svoje okolnosti, svoj jazyk, svoju prácu, svoju dobu, svojich susedov, kňazov? Podľa kazateľa, potrebné je len jedno: zostať verný Pánovi, ako to urobil Peter i Pavol.
Ježiš sa nepýta Petra: Budeš schopný viesť túto cirkev? Máš program? Máš učenie? Máš vzdelanie? Ale pýta sa: Šimon, syn Jánov miluješ ma? (Jn 21, 16) Pýta sa ho to trikrát, a až potom mu hovorí: Pas moje ovce. Toto poslanie majú predovšetkým kňazi. Ale má ho aj každý pokrstený kresťan, o to viac gréckokatolíci, ktorí majú veľký dar, že už v detstve dostávajú všetky tri iniciačné sviatosti : krst, birmovanie, Eucharistiu. A otázkou je, aké ovocie kresťan prináša, či vidno v jeho živote tú Božiu lásku.
Dnes vidíme dospelého Petra ktorý je odvážny a silný; vidíme múdreho Pavla, vzdelaného farizeja. Ani jeden z nich nie svojou silou, ale Božou láskou premohli tento svet. Keď bol Peter ukrižovaný a Pavol sťatý, ako keby prehrala Cirkev. Hoci ich obidvoch zabili, obidvaja sú teraz stĺpmi Cirkvi, sú oporou aj pre toto cirkevné spoločenstvo.
V závere homílie kazateľ poukázal na príklad blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča, ktorý zachránil počas vojny mnohých Židov, a tak vydal nádherné svedectvo o Kristovi, o Božej láske ku každému človeku. Toto svedectvo vydal biskup Gojdič aj vo väzení, keď mu takpovediac jeho cirkev „ukradli spred očí“. Pavol Gojdič však hľadel na Ježiša, a kto vidí Ježia, vidí víťazstvo v Kristovi.
V závere liturgie šéfredaktor Gréckokatolíckeho časopisu Slovo, o. Juraj Gradoš z Prešova, ocenil jedného bratislavského farníka, ktorý sa zapojil do ankety časopisu a bol vyžrebovaný. Otec Juraj mu zároveň odovzdal vecnú cenu.
Slávnosť sa skončila spevom Pápežskej hymny, mnoholitsvijem, myrovaním a spoločným agapé na dvore Eparchiálneho úradu.
-sg-
