Odpustová slávnosť v katedrále 2025
V nedeľu 14. septembra, v deň sviatku Povýšenia úctyhodného a životodarného kríža nad celým svetom, ktorému je zasvätený katedrálny chrám i farnosť pôsobiaca pri katedrále, oslávila bratislavská eparchia svoju hlavnú odpustovú slávnosť. V strede katedrálneho chrámu boli vystavené k verejnej úcte aj relikvie svätého Kríža. Sú vložené v spodnej časti dreveného rámu ručne písanej ikony Ukrižovania Nášho Pána Ježiša Krista. K verejnej úcte býva vystavená každý rok na chrámový sviatok (14. septembra) ako aj počas Svätej štyridsiatnice na Krížupoklonnú nedeľu.
Vzhľadom na veľký počet farníkov, ktorí navštevujú bohoslužby v katedrále boli slávené dve odpustové sväté liturgie: prvá v cirkevnoslovanskom jazyku so začiatkom o 9.00 hod. ktorej hlavným slúžiteľom bol eparchiálny biskup Peter Rusnák, a ktorú spevom sprevádzal Katedrálny zbor Kyrillomethodeon pod vedením Ladislava Sabolčáka; druhá slávnostná liturgia o 10.30 hod. sa slávila v slovenskom jazyku a jej hlavným slúžiteľom bol pomocný biskup Milan Lach a spevom ju sprevádzal Katedrálny zbor Chryzostomos pod vedením Martina Škovieru. Pri oboch liturgiách diakonizovali archidiakon Michal Vadrna. Po oboch liturgiách mohli prítomní farníci prežívať sviatočnú atmosféru aj pri agapé na nádvorí a v sále eparchiálneho úradu.
Z homílie vladyku Petra
Vo svojej homílii sa vladyka vrátil k obdobiu, keď v našej spoločnosti vládlo napätie a prenasledovanie cirkvi a náboženských prejavov počas totality, keď nás stále zatláčali do cerkvi, do kostola.
„Žili sme vtedy v takom náboženskom odboji, a jedným z prejavov bolo, že začali vznikať tajné stretká, malé spoločenstvá, kde sa mládež stretávala. Súčasťou týchto stretnutí a toho prúdu bola aj úplne nová hudba, nové piesne, ktoré sme ako mládežníci spievavali. A k dnešnému sviatku sa mi tak vynorila jedna pieseň, a možno ju poznáte a si spomenieme, že „Len výš a výš zdvihnime kríž, svet sa v Kristu obnoví.
Lev výš a výš, zdvihnime kríž
Bola to taká, povedal by som, apologetická doba. Je Boh, či nie je Boh? Chodíš do kostola? Nechodíš do kostola? Veríš, neveríš? Hej. Na takéto, okrajové otázky sa to zvrhlo a o toto sme bojovali, a preto bolo najdôležitejšie dať krížik von na sveter, alebo na tričko, alebo sa prežehnať pred kostolom, alebo sa postiť v piatok v robote, neísť na obed, alebo mať pôst, a tak ďalej.
A toto nám tak trošku ostalo, sa mi zdá. Náš sviatok má ešte aj ten v úvodzovkách „nebezpečný“ prívlastok,: Povýšenie svätého životodarného kríža Ježiša Krista nad celým svetom. Po 89-tom, keď padol komunizmus, a tie prejavy už boli úplne normálne, a tak sme ich mohli dať do verejného života, tak mnohí, mnohé dediny, mestá a farnosti to trošku pochopili aj v tomto slova zmysle, že keď si všímate, idete po Slovensku, na mnohých vrchoch a kopcoch vyrástli kríže, skutočne monumentálne.“
Vladyka následne uviedol príklady viacerých krížov na Slovensku, postavených na vrchoch nad dedinami v vysokej nadmorskej výške, napr. aj 1000 metrov n.m., vysoké napr. 10,5 m, 12,5m, alebo aj 27 metrov.
„Aj Svätý Otec Pius X. mal presne toto heslo: Instaurare omnia in Christo. Všetko obnoviť Kristovi. A v tej piesni sa spieva: svet sa v Kristu obnoví. A teraz povedzte sami: Obnovilo sa Slovensko kresťansky tým, že sme výš a výš zdvihli kríž? Možno že aj na Gerlachu, a neviem či aj na Mount Evereste je kríž alebo či ešte aj na všelijakých kopcoch sú kade-tade malé krížiky.
No dobre, to nie je nejaké posmievanie, len nás to musí viesť k podstate toho sviatku. Zdvihnúť kríž to ešte neznamená nič. Dokonca tam v tej piesni sa spieva: Mlaď Bohu verná, Kristove čaty, zástavu našu zdobí kríž. Island, Švédsko, Fínsko, Nórsko, Dánsko, Grécko, Švajčiarsko, Všetci majú kríž na zástavách. Zástavu našu zdoby kríž. A čo, sú na to hrdí nejakým spôsobom, že sú kresťania? – Tragicky odchádzajú tieto národy z Cirkvi, z kresťanstva a sú úplne pohanské. Totálne pohanské. Zástavu našu zdoby kríž. Čiže, vráťme sa k podstate, aby sme povedali: Čo je to kríž? A čo to znamená? – Prijať kríž, zdvihnúť ho, povýšiť ho.
Počuli sme to v prvom čítaní. Zaiste reč kríža je bláznovstvom pre tých, čo idú do záhuby. Ale pre nás, čo sme na ceste spásy, je múdrosťou Božou a Božou mocou. Prečo? Kristus prijal kríž dobrovoľne. A prečo ho mohol prijať? Alebo prečo ho prijal dobrovoľne? Lebo jeho láska je nezničiteľná, a preto prijal kríž. Jeho láska je sloboda v každej situácii. Ty a ja, keďže sme neslobodní, my ľudia sme neslobodní v tomto smere, odmietame kríž. Darmo, že si ho dám na krk alebo na vežu. Ale nechcem zomrieť. Lebo kríž je skutočne znakom smrti. A ja nechcem zomrieť, lebo mám len jeden jediný život. Iný nemám. A bránim sa tomu. Ježiš Kristus však má život večný.
A čo je večný život? Večný život je Jeho láska. A túto lásku chce Tebe a mne dať. A svet sa neobnoví tým, že postavíme kríže na Gerlachu alebo na Kráľovej holi alebo inde. Sú to pekné veci? Sú, samozrejme. Je to symbolika. Môže ťa to trošku tak naštartovať , pozrieť sa na to, potešiť sa tým pohľadom, ale svet sa týmto neobnoví. Vždy, keď vidíme protesty, či už v Kyjeve, či v Moskve, či na Slovensku či kade-tade, stále tam vidíte, že niekto tam ide s ikonou Krista. Že tam vztyčujú náboženské zástavy a kríže a tak ďalej. Toto je Ježiš Kristus? Toto je jeho postoj, ako sme dnes počuli v evanjeliu? Preto je to pre nás, pre človeka dneška, bláznovstvo prijať utrpenie. Pre nás je to šialenstvo. Čo som padlý na hlavu, či čo? Treba sa brániť, treba štrajkovať, treba viesť vojny, treba bojovať, treba nepriateľa zničiť, lebo ja mám pravdu, ja som spravodlivý, moja idea je tá najlepšia, všetci ju musia prijať, a tak ďalej.
A to nie len v štátnom rozmere, že tí bojujú proti tým a táto rasa, alebo tento národ. To robíš aj ty: voči svokre, voči žene, voči susedovi, voči šéfovi, voči kolegovi, voči spolužiakovi. Nie, ja musím vyhrať. A prečo? Lebo nemám večný život. Nemám život lásky. Lenže teba a mňa táto láska zachránila. Táto láska ťa zachránila, aj mňa. To, že Kristus nechal na seba dopadnúť tvoje a moje hriechy a odpovedal odpustením. A preto tak povediac, áno, povýšil kríž nad celý svet, lebo to, čo bolo povedané v tej legende – V tomto znamení zvíťazíš, sa naplnilo.
Zástavu našu zdobí kríž
Konštantín si dal okamžite tie znaky kríža na zástavy a pobil tam tých hlava nehlava a vyhrali sme… a kresťanstvo dostalo slobodu… Ale v tomto znamení ty zvíťazíš i doma, i vo svete, i ako sused, ako kolega ako kresťan. A buď toto prijmeš ako múdrosť a silu Božiu alebo bláznovstvo a nerozum a šialenstvo a zbytočnosť.
A potom sa nečuduj a nečudujme sa, že sa bijú zelení proti bielym a žltí proti červeným a oranžoví proti modrým, a tak ďalej, a socialisti proti tradicionalistom a konzervatívci proti liberálom; a na celom svete je kucapaca jedna radosť, nie? A potom sa všetci čudujem, že na Slovensku sme takí rozdelení, niet lásky, nemilujeme sa. A kto sa máme milovať? Kto má vniesť tú lásku do tohto sveta? A nie podľa toho, podľa tej schémy, že – Nerob mi zle a ja nebudem robiť zle tebe. Ježíš povie na jednom mieste – Veď toto robia aj mafiáni, toto robia aj zlodeji, toto robia aj hriešnici, že – Neubližuj, ja ti nebudem, daj mi pokoj a ja tebe dám pokoj, nevyrušuj ma, ja nebudem vyrušovať teba.
Ale mať túto lásku, ktorú má Kristus, tú lásku ktorá ničí hriech, ktorá prináša odpustenie, ktorá prináša večný život, hoci by ťa zabíjali. Lebo my sme ho zabili. A Ježiš Kristus ti povie: Ja ti odpúšťam. Vieš prečo? Lebo ťa milujem. Preto ti odpúšťam. Nie preto, že za to musí, že ja som kresťan, tak nuž, čo sa dá robiť, že áno. Nie. Ja ťa milujem. A preto sme prišli dnes tu, a preto sa máme modliť, a preto chceme povedať: Pane Ježišu Kriste, naplň ma touto láskou. Urob zo mňa svojho svedka. Svedka tej lásky, ktorú máš ty ku mne a tým pádom potom bude tvoj kríž ako znamenie lásky a nie popravy, ako znamenie lásky povýšený, ako znamenie pred celým svetom. V prvom rade v mojom živote pre ostatných.“
Na záver odpustovej slávnosti zablahoželali zástupcovi farskej rady vladykovi k neho nedávnym narodeninám. Zhromaždenie zaspievalo pápežskú hymnu a Mnoholitstvije a ako zvyčajne sa konalo myrovanie. Farské spoločenstvo malo možnosť prežiť slávnostné chvíle aj pri agapé v aule Eparchiálneho úradu.
Stanislav Gábor
Fotografie zo slávnosti sú vo fotogelérii
