Šaštínska bazilika Sedembolestnej Panny Márie už po piaty krát privítala gréckokatolíkov bratislavskej eparchie, ktorí na sviatok Presvätej Bohorodičky Spolutrpiteľky (v sobotu 8. júna) putovali na čele so svojím eparchom vladykom Petrom Rusnákom na toto starobylé pútnické miesto. Tento mariánsky sviatok sa vo východnom obrade slávi v sobotu po sviatku Ježiša Krista milujúceho ľudí (slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v západnom obrade).
Púť sa začala modlitbou starobylého mariánskeho hymnu Akatist k Presvätej Bohorodičke, ktorý viedol o. Igor Cingeľ z Trenčína. Asi 300 pútnikom z jednotlivých farností eparchie – od Bratislavy až po Šumiac a Telgárt – sa v kázni prihovoril gréckokatolícky kňaz, otec Marko Durlák, ktorý je aktuálne na doktorandskom štúdiu na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme. Vo svojej homílii poukázal na slávený mariánsky sviatok, ktorý je rozdielne vnímaný v kresťanskej tradícii na Západe a na Východe. Západná tradícia podľa kazateľa chce zvýrazniť osobné bolesti Panny Márie. Nazýva ju Sedembolestná, lebo vypočítava konkrétne situácie, kde Presvätá Bohorodička prežívala krušné chvíle.
„Naša byzantsko-slovanská tradícia mieri bodovým svetlom na iný aspekt, a preto používa aj iný názov sviatku. Nechce hovoriť o konkrétnych bolestiach Bohorodičky, v centre pozornosti nie sú jej vlastné, ale Kristove bolesti a jeho utrpenie. To, čo naša tradícia vyzdvihuje na Bohorodičke, je jej postoj ku Kristovmu utrpeniu a tento postoj nazýva Sostradánije, čiže schopnosť deliť sa s ním o jeho bolesť a takýmto spôsobom mu túto bolesť urobiť ľahšou a znesiteľnejšou. Tá predpona so- (so – stradánije) chce povedať, že hoci trpíš ty a ja voči tvojej bolesti som bezmocný, som s tebou, cítim s tebou, chcem ti byť oporou tak, že s tebou so – stradáju, spolutrpím, spolucítim.“
Kazateľ vyzval veriacich, aby sa učili so-stradáti, čo znamená mať účasť na bolestiach iných, a to tým spôsobom, že sa nechajú viesť Pánovi za ruku: „Pánovi, ktorý sa nebál, že sa zašpiní, keď sa stane jedným z nás a preto sa nepridržal svojej rovnosti s Bohom, zriekol sa seba samého a vzal si prirodzenosť otroka, Pánovi, ktorý sa nebál vzdať sa svojho pohodlia obklopený cherubínmi, len aby sa zastavil pri nás doráňaných a polomŕtvych, aby nám nalial na rany olej – znak milosrdenstva a víno – znak jeho vlastnej krvi, Pánovi, ktorému nie sme ľahostajní, lebo on je Čelovikoľúbec, milujúci človeka.“
Liturgická slávnosť sa skončila spevmi pápežskej hymny, Mnoholitsviejem a myrovaním.
Po obede, ktorý pre pútnikov pripravila miestna saleziánska komunita, si pútnici mali možnosť vypočuť prednášku o. Marka Durláka na tému svätosť v Starom a Novom zákone.
Ako zdôraznil, v Starom zákone bola svätosť bola chápaná v súvislosti so Zákonom. Pre židovského človeka milovať zákon a zachovávať ho je to isté ako milovať samého Pána. Príchodom kresťanstva sa idea svätosti zmenila. Namiesto zákona a jeho verného zachovávania kladie sa dôraz na Krista, ktorý sám je naplnením Zákona a prorokov. Idea svätosti sa centralizuje okolo osoby Ježiša Krista. Na kresťanskom Západe sa rozvinula teória nasledovania Krista. „On je ten, ktorý mi svojím životom a svojimi cestami ukázal smer a ja ho nasledujem, idem za ním. Táto idea má svoj základ vo Svätom písme, keď sám Pán hovorí o sebe ako o dobrom pastierovi, za ktorým kráčajú jeho ovce, lebo poznajú jeho hlas. Západná tradícia na cestu k svätosti rada používa obraz Dobrého pastiera, kým východná tradícia má radšej iný obraz zo Sv. Písma – obraz viniča a ratolestí.“
