V stredu 29. júna 2011 na sviatok Svätých slávnych a všechválnych najvyšších apoštolov Petra a Pavla sa v gréckokatolíckom Katedrálnom chráme Povýšenia vznešeného a životodarného kríža v Bratislave konala odpustová slávnosť ku cti týchto apoštolov, patrónov našej eparchie. Slávnostnej sv. liturgii o 17.00 hod. v cirkevnoslovanskom jazyku predsedal protosynkel bratislavskej eparchie, o. Vladimír Skyba, koncelebrovali viacerí kňazi, medzi nimi aj o. Ján Burda SJ z Trnavy. Protosynkel na úvod liturgického slávenia privítal všetkých zhromaždených v mene vladyku Petra, ktorý bol služobne odcestovaný v zahraničí, a preto sa nemohol na slávnosti zúčastniť.
Homília. Vo svojej homílii o. Vladimír Skyba poukázal na skutočnosť, že mnohí ľudia sú nespokojní so svojou postavou, výzorom, nevedia prijať seba samých takých, akí sú a chceli by sa vylepšiť; ba dajú sa kvôli tomu aj operovať. Ale problém je jednoducho riešiteľný. Apoštol Pavol hovorí: Do tela mi bol daný osteň. No Boh mu povedal: Stačí ti moja milosť. (porov. 2 Kor 12, 7.9) „Keď dokážem prijať seba, takého aký som, uveriť tomu, že toto všetko je dar od Boha, že Boh ma práve takého stvoril a že má so mnou svoj zámer, potom toto všetko slúži na dobro, na posvätenie: malá postava alebo veľká postava, mlčanlivosť alebo výrečnosť, krása alebo menej krásy…
Dnes oslavujeme sv. Petra a Pavla, veľkých kňazov, svätých mužov, ktorí sú aj patrónmi našej eparchie. Neboli ničím výnimočný v tom zmysle, žeby boli nad rámec svojho prostredia. Peter bol zasa človek, ktorý sa vedel nadchnúť, vedel zahorieť, ale hneď aj padol… Pavol vo svojom fanatizme, vo svojej nezdravej horlivosti, ktorá bola upriamená iba na seba, na svoje presvedčenie, na svoju vieru, bol schopný zabíjať. Boli ľuďmi svojej doby. Ničím sa od nich nelíšili, boli schopní aj prenasledovať, aj zabíjať, aj mať strach, aj zaprieť, aj byť nepravdiví a falošní atď.
Keď sa ich však Ježiš Kristus dotkol so svojou láskou a oni túto lásku pochopili a prijali, Peter vo svojom nadšení, ale aj strachu, nakoniec bol schopný vydávať svedectvo. A bol to práve Peter, jednoduchý človek, rybár – nebol nejaký teológ –, ktorý vyznal: Ty si Mesiáš, Boží Syn. Pavol, keď sa ho dotkla táto láska, keď sa ho dotkla dobrota Boha, jeho horlivosť sa premenila, stal sa jedným z najväčších evanjelizátorov. A toto je posolstvo dnešného sviatku pre nás: robiť to, čo robili títo svätí mužovia – otvoriť sa pre Božiu lásku, uveriť tomu, že Boh sa nás dotýka.“
Ako kazateľ zdôraznil, Boh sa každého osobne dotýka: cez manželstvo, cez materstvo, cez manžela, manželku, cez kňazstvo, rehoľné povolanie… Keď tento rozmer Božieho dotyku prežijeme vo svojom živote, budeme vidieť, že naše dejiny robí Boh, že nič nie je náhoda, že všetko má zmysel, aj choroba, aj utrpenie, aj bolesti: toto všetko má zmysel v Božom pláne.
Na záver sv. liturgie o. Vladimír zablahoželal k meninám o. Petrovi Sabolovi, kancelárovi Eparchiálneho úradu. Slávnosť sa zakončila mnoholitstvijem a myrovaním, po ktorom nasledovala spoločné agapé v priestoroch Eparchiálneho úradu.
