Stručná história
Slávenie tohto sviatku siaha do 4. stor. V tej dobe svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého, dala postaviť chrám na hore Tábor na počesť Premenenia Pána. Tento sviatok sa vo Východnej cirkvi slávnostne oslavuje od 6. stor. pod názvom „Pánovho premenenia“. V západnej Sýrii sa v 8. stor. nazýval „Sviatok Tábora“.
Pôvodne sa sviatok Premenenia slávil vo februári. Avšak, keďže tento radostný sviatok väčšinou pripadol v pôstnom období, čo nezodpovedalo duchu pôstu a pokánia, bol preložený na 6. augusta. Prečo práve na tento deň? Historik Eusébius a Sv. Ján Damascenský sú toho názoru, že Premenenia Pána sa konalo 40 dní pred smrťou Kristovou. Tak Svätá Cirkev držiac sa tejto mienky, preložila sviatok Premenenia Pána z februára na 6. augusta, pretože o 40 dní neskôr – 14. septembra pripadá sviatok Povýšenia Kríža – spomienka na Kristovo utrpenie a smrť.
Sviatok Premenenia je jedným z dvanástich hlavných sviatkov našej cirkvi. Má jeden deň predprazdenstva a sedem dní poprazdenstva. Stichiry a kánony sviatku zostavili sv. Ján Damascénsky a Kozma Majumský.
Tento sviatok sa slávi v čase, keď dozrievajú plody zeme. Od dávnych čias sa vo Východnej cirkvi v tento deň požehnávajú prvotiny úrody zeme, ako poďakovanie Bohu. Tento zvyk prevzala kresťanská tradícia zo Starého zákona, ktorý predpisoval priniesť prvotiny plodov do Chrámu (porov. Ex 23, 19). Zvyk požehnávať v zhromaždení prvotiny predpisujú apoštolské pravidlá z konca 3. stor.
Podľa Катрій Ю.: Пізнай свій обряд spracoval Stanislav Gábor
