Napísal 26. apríla 2019

Sviatky Paschy v bratislavskej katedrále

Veľký štvrtok

Archijerejská na Veľký štvrtok

Na Veľký štvrtok doobeda, 18. apríla 2019 slúžil v Katedrálnom chrámu Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave vladyka Peter (Rusnák) archijerejskú liturgiu spolu s duchovenstvom bratislavskej eparchie a kňazmi z Medzinárodného teologického inštitútu v Trumau z Rakúska. Na záver slávenia sa konal tradičný obrad umývania nôh, ktorý je vo východnej Cirkvi vyhradený biskupovi.

Táto archijerejská liturgia, ktorú slúži archijerej so svojimi kňazmi je prejavom jednoty kňazov s ich biskupom v jedinom a tom istom Kristovom kňazstve a službe. Na túto liturgiu sú pozvaní kňazi z rôznych častí eparchie, aby spoluslúžili s biskupom, a tak ako sú jeho pomocníkmi a radcami v každodennej službe, aby boli aj svedkami a pomocníkmi pri svätení myra. Pri tejto liturgii sa tiež svätia antimenziony. (Tohto roku – nakoľko nebola pastoračná potreba –sa svätenie myra a antimenzionov nekonalo.) Večer na Veľký štvrtok sa v katedrále slávili Sväté strasti s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Pána, ktorým predchádzala Božská liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou.

Z homílie – Každý dar, naplnený Kristom, má úžasnú hodnotu

Vo svojej homílii adresovanej kňazom eparchie sa vladyka zameral na Eucharistiu, ktorá je najväčším Kristovým darom. Ako zdôraznil, najkrajšie dary sú tie, ktoré človek vytvorí sám, ako znak lásky pre toho druhého. Do každého daru, ktorý dávame druhému, vkladáme určitý vzťah. A tak môžu byť tie stupne daru stále vyššie a krajšie, až do tej miery, akým je Eucharistia, lebo Kristus povedal: Vezmite a jedzte, toto, čo budete teraz prijímať, som ja. A to nikto nedokáže, žiaden človek, nikto z ľudí nedokáže povedať, že tento dar som ja. Je naším cieľom a malo by byť, aby sme sa k takémuto cieľu, k tejto perspektíve priblížili, aby sme sa snažili, a stále pracovali na naplnení tohto poslania.

Ako vladyka zdôraznil, Eucharistia je najvyšším možným spôsobom darovania sa. A k tejto Eucharistii, tomuto svätému agapé, k tomu jedeniu lásky má smerovať každý kresťan.
A to je najdôležitejšia vec, ktorú nám Kristus chcel zanechať, lebo povedal: Milujte sa navzájom, tak ako som Vás ja miloval. Ako nás on miloval? Tak, že nám dal seba samého. Čiže v dare Cirkvi, v dare Eucharistie, v dare svätej liturgie, v dare spoločenstva je vždy prítomný Kristus. A nakoľko je tam prítomný, natoľko je ten dar vzácny.

V závere homílie vladyka zaželal prítomným kňazom i zhromaždenému Božiemu ľudu, aby v každom povolaní, či už v manželskom, rodičovskom, či v príbuzenskom, či v kňazskom, či v cirkevnom, farskom, aby Kristus naplnil náš vzťah. Aby sme mohli povedať – Zo skúsenosti viem, že pokiaľ je tam – v tom dare, v tom vzťahu – prítomný Kristus, tak ten dar, ten vzťah má zmysel. A potom dostáva zmysel manželstvo, rodičovstvo, kňazstvo, biskupská služba, farská služba, v akejkoľvek forme. Potom už nezáleží na tom, čo robíš, či vo farskom spoločenstve, či v rodinnom, ale nakoľko si dovolil, aby Kristus vstúpil do tejto služby…

Veľký piatok

Na Veľký piatok ráno vladyka Peter predsedal sláveniu Kráľovských hodiniek a poobede o 16.00 h. veľkopiatočnej večierni s uložením plaštenice. Toto symbolické pohrebné plátno vladyka na záver večierne za spevu tropára „Ctihodný Jozef“ a zvuku rapkáčov a klopadiel niesol v sprievode okolo chrámu. Následne bola plaštenica uložená uprostred katedrály k verejnej úcte.

Plaštenica je o mne a o tebe

Vo svojej homílii vladyka Peter poukázal na postoj, aký má kresťan zaujať pri plaštenici. Ako uviedol, môže sa stať, že človek ide bozkať plaštenicu a nevie, čo je za tým, aký príbeh je za tým. „Dívaš sa na kríž, klaniaš sa mu, bozkávaš ho a ani nevieš, aký príbeh je za tým. A keď človek nevie ten príbeh, tak potom je to veľmi ťažké, aby nejakým spôsobom mal k tomu vzťah.“

„Prišli sme dnes do chrámu, aby sme sa modlili a uskutočnili symbolický pohreb Ježiša Krista, vystavili plaštenicu. Je dôležité je, aby každý z vás, aj ja na prvom mieste, aby som vedel, čo je za tým, aký príbeh, že tá plaštenica je o mne a o tebe. Lebo ak to je len pohreb Ježiša Krista, tak ho pochováme a máme to za sebou. Prejavili sme mu úctu, zbožnosť, atď. Ale ak to nejakým spôsobom má a musí súvisieť s tebou, tak potom sa budeme pozerať na tú plaštenicu celkom inými očami.“

 

Vladyka ďalej poukázal na to, čo by sa v nás malo ozvať, keď prídeme k plaštenici: „Keď prídeš k plaštenici, keď sa pozrieš na kríž, keď prídeš do kostola, do cerkvi, v momente musia oživnúť všetky spomienky na tvoj život. A to je tá ťažká vec pre dnešného človeka, že tu nevidí súvis so svojím životom. A Ježiš chce práve toto“ – zdôraznil vladyka.

Ako ďalej eparcha uviedol, pred plaštenicu máme priniesť všetko, všetky svoje vzťahy, problémy a predložiť ich Pánovi, lebo On chce toto všetko uzdraviť. Chce nám dať v tomto všetkom slobodu v nazeraní na tieto problémy.

V závere vladyka vyzval prítomných, aby keď pôjdu bozkať plaštenicu, aby v nej videli znak lásky voči svojmu životu. „V momente, ako ju zbadám, musia sa mi v duši ozvať všetky spomienky, všetka vďačnosť, ktorú Boh v Kristovi prejavil pre mňa, pre teba, po celý život.“

„A preto – uviedol vladyka – tento pohreb je takpovediac len symbolický. Lebo túto lásku nemožno pochovať. Tak ako povie nevesta vo Veľpiesni, láska je mocnejšia ako smrť. A preto my už môžeme len spomínať a pripomínať si to, čo Boh pre nás urobil v Kristovi Ježišovi, a to aj na tento veľký piatok, túto nespravodlivú a krutú smrť, ale ktorá ani nepoškodila, ani nezničila vzťah Ježiša Krista k tebe. Nezabudnime na to, a s týmto postojom, a s touto vierou, sa postavme pred obraz a symbol jeho smrti.“

Veľká Sobota

Na Veľkú sobotu ráno o 8.00 h. sa v bratislavskej katedrále konala Jeruzalemská nadhrobná utiereň. Poobede o 16.00 h. vladyka Peter predsedal sláveniu svätej liturgie sv. Bazila Veľkého s večierňou, ktorá sa vyznačuje veľkým bohatstvom čítaní zo Starého zákona opisujúcich dejiny spásy. Charakteristický, znakom tejto liturgie je, že pred evanjeliom, ktoré už hovorí o vzkriesení, sa prítomní kňazi spolu s eparchom prezliekajú z tmavých do svetlých bohoslužobných rúch. Rovnako sa menia aj plachty na analojoch, z tmavých na svetlé.

Nedeľa Paschy

Na sviatok Paschy, 21. apríla 2019, v skoré nedeľné ráno o 5:30 hod. predsedal vladyka Peter voskresnej utierni. Slávenie sa začalo prenesením plaščenice na prestol. Vladyka, duchovenstvo a veriaci potom so zapálenými sviecami vykonali sprievod okolo chrámu a pred jeho zatvorenými dverami začala utiereň Paschy s kánonom sv. Jána Damascenského.

Počas tejto utierne sa mnohokrát incenzuje prestol, chrám a ľud, pričom sa pozdravuje radostným „Christos voskrese!“ – „Voistnu voskrese!“. Po utierni nasledovalo tradičné posvätenie veľkonočných jedál, ktoré ľudia prinášajú v košíkoch. Vrcholom liturgického slávenia bola sv. liturgia sv. Jána Zlatoústeho, ktorú spolu s prítomnými kňazmi slúžil vladyka Peter, najprv v cirkevnej slovančine a následne v slovenskom jazyku. Poobede v Nedeľu Paschy sa v katedrále konala paschálna večiereň, ktorú viedol vladyka Peter a počas ktorej si veriaci uctili bozkom kríž. Zvláštnosťou tejto večierne je, že sa počas nej číta aj úryvok z Jánovho evanjelia, ako sa vzkriesený Pán zjavil apoštolom.

Svetlý pondelok

Počas celého Svetlého týždňa ostávajú na ikonostase otvorené diakonské i kráľovské dvere na znak toho, že Kristus nám otvoril bránu do raja. Počas celej Paschálnej sedmice (týždňa) sa v katedrále každodenne koná po večernej liturgii aj večiereň, pri ktorej sa spievajú obľúbené stichiry Paschy, ktoré mnohí veriaci poznajú aj naspamäť.

V pondelok Svetlého týždňa vladyka Peter slúžil v katedrále archijerejskú liturgiu o 9.00 hod., po ktorej nasledoval tradičný sprievod okolo chrámu s čítaním štyroch voskresných evanjelií.

Z homílie – Zmenila ťa Pascha nejako?

Vo svojej homílii sa eparcha zamyslel na tým, ako prijíma spoločnosť veľkonočné sviatky, keď na prvý pohľad zlo stále víťazí vo svete. Ako uviedol, Božia odpoveď by stále bola rovnaká a Kristus by povedal – Ja vystúpim na kríž, ja tam pôjdem, hádam to niekto príjme!

Ďalej poukázal na to, že televízne stanice, firmy či politické strany sa snažia o to, aby mali čo najväčší podiel na trhu, aby sa čím viac predával ich produkt.

„Aký má Ježiš produkt, keďže sa nepredáva? Aký má Boh produkt, že oňho niet záujem? Že zlo je stále viditeľné, drzé, arogantné, a víťazí nad svetom? – Na prvý pohľad. A preto Boh povie: Je tu niekto, kto prijal túto Paschu? Túto Veľkonočnú slávnosť, Ježišovu smrť, postoj odpustenia, postoj milosrdenstva, postoj Baránka Božieho, ktorý sníma hriechy z tvojho suseda, z tvojho blížneho, brata, sestry švagrinej, susedy, manžela, manželky? Je tu niekto taký?“ A ako dodal, to nemusí byť masové, nemusí nás byť stotisíc. Tu ide skôr o kvalitu. Je tu niekto taký, kto prijal Kristov postoj? Ak nie, tak potom táto Pascha zase prešla a o rok bude ďalšia.

Na príklade Sodomy vladyka ilustroval, že Boh po rozhovore s Abrahámom bol ochotný odpustiť a nezničiť toto mesto kvôli desiatim spravodlivým. „A teraz je otázkou, či ty a ja, či sme – dal by Boh – v tom počte, či sme tí spravodliví, alebo či sme aspoň ich fanúšikovia, či sme ich priaznivci? Či tento človek žije skutočne s Bohom, lebo žije ako Ježiš Kristus, hľadá posledné miesto, nechá sa fackovať, odpovedá na zlo dobrom, na nespravodlivosť odpustením, na hriech milosrdenstvom.“

Je teda otázkou – pokračoval vladyka –, či po tejto Pasche, či to aspoň zvážime? Ako budeme reagovať na tie útoky na kresťanov? Či sa nám – ako sa ľudovo hovorí – otvára nožík vo vrecku, alebo či sa modlime, tak, ako Ježiš Kristus: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia?

Cirkev je tu práve na to, aby vzala hriech sveta na seba, aby priniesla odpustenie. Takto to bude vždy. A nemôžeme vážiť našu vieru, a nejakým spôsobom merať kresťanstvo tým, koľko nás bude, aký máme podiel na trhu…

Boh sa dnes pýta: Našiel sa tu niekto, aspoň jeden, kto prijal tento postoj počas tejto Paschy? V dnešnom evanjeliu zaznela otázka: Kto si ty? Kto si po Pasche? Zmenila ťa Pascha nejako? Zmenili ma nejako veľkonočné sviatky, alebo som taký istý?

Nemôžeš zamedziť, aby sa zlo vo svete neopakovalo, ale vieš čo môžeš povedať? – Vo mne to už tak nebude. Áno, môžeš zamedziť, ale jedine v sebe. Môžeš povedať – Vo mne to už tak nebude. Ja chcem žiť tak, ako ty. Mňa Pascha, mňa tvoja láska, mňa táto Veľká noc zmenila. Pre mňa tvoja obeta, celé toto trojdnie, celá táto udalosť Veľkého pôstu vrcholiaca vzkriesením nebola zbytočná. Ja som tomu uveril a ja som to prijal!

V závere vladyka povzbudil prítomných, aby sa stali svedkami Kristovho vzkriesenia: „Ty si nebol pri hrobe, keď Kristus vychádzal, ani ja, ale môžeš sa stať svedkom Kristovho vzkriesenia, ak toto vzkriesenie je v tebe! Ak ty a ja, môžeme povedať – Kto mňa vidí, vidí Ježiša Krista. Tak ako s istotou môže Ježiš povedať – Tomáš, kto mňa vidí, vidí Otca. Slová, ktoré ti ja hovorím, nehovorím sám od seba, lebo sú to slová, ktoré mi dal Otec… Čiže môžeš sa stať svedkom Kristovho vzkriesenia. A potom tá Pascha, táto Veľká noc, nebola pre Boha, nebola pre Ježiša Krista zbytočná.

Christos voskrese!

Text: Stanislav Gábor
Foto: Lubo Michalko

Kategória: Zo života eparchie