V sobotu 9. novembra sa vo Viedni uskutočnilo medzinárodné sympózium na tému „Čo znamená dnes byť kresťanom? Skúsenosť mučeníctva východných cirkví.“ Sympózium sa uskutočnilo pri príležitosti 390. výročia mučeníckej smrti svätého Jozafáta Kunceviča, ktorý je uctievaný ako mučeník Brestskej únie. Sympózium organizovali Ordinariát pre katolíkov byzantského obradu v Rakúsku, Medzinárodný teologický inštitút (ITI) v Trumau, Katolícka teologická fakulta Viedenskej univerzity a Ukrajinská katolícka univerzita v Ľvove.
Na úvod viedenský arcibiskup kardinál Christoph Schönborn poukázal na fakt, že 20. storočie bolo storočím mučeníkov, ktoré sa začalo genocídou Arménov v Osmanskej ríši v r. 1915 a boľševickou revolúciou v Rusku v r. 1917. Zaspomínal si tiež na návštevu Rumunského pravoslávneho patriarchátu, kde navštívil aj miestnosť, v ktorej 12 internovaných gréckokatolíckych biskupov jednomyseľne odmietlo spoluprácu s komunistickou mocou a prestup do pravoslávnej cirkvi a vybralo si radšej dlhoročné väznenie. Pripomenul aj 75. výročie krištáľovej noci, pri ktorej nacisti vypálili stovky synagóg. Po ňom prítomných pozdravil kardinál Leonardo Sandri, prefekt Kongregácie pre východné cirkvi, ktorý poukázal na ekleziologický rozmer a význam mučeníctva. List Jeho Blaženosti Svjatoslava (Ševčuka), hlavy Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, prečítal vladyka Bohdan Dzjurach, sekretár synody tejto cirkvi. Vladyka Svjatoslav vo svojom posolstve pripomenul, že mučeníci sú dôkazom, že láska je silnejšia ako smrť. Mučeníci nemajú byť pre nás dôvodom na hrdosť, ale podnetom na horlivé napodobňovanie. Vladyka Boris Gudzjak, biskup ukrajinskej gréckokatolíckej eparchie sv. Vladimíra Veľkého v Paríži, rozoberal vzťah medzi mučeníctvom a svedectvom, pričom poukázal na sv. apoštola Petra, ktorý bol jednoduchým rybárom z provincie „na konci sveta“ a jeho svedectvo o Kristovi preniklo hlavné mesto vtedajšieho sveta a obrátilo množstvo ľudí. Vladyka Boris bol ešte ako kňaz dlhoročným rektorom Ukrajinskej katolíckej univerzity v Ľvove, ktorú vybudoval na dvoch pilieroch – mučeníkoch, ktorí sú našimi rodičmi vo viere, a marginalizovaných skupinách ľudí, ktorí najviac potrebujú svedectvo o Božej láske.
Profesorka Kerstin Susanne Jobst z Viedne predstavila kritický pohľad na život sv. Jozafáta Polockého a na vývoj jeho úcty. Profesor Oleh Turij, prorektor Ukrajinskej katolíckej univerzity v Ľvove, sa zaoberal odkazom ukrajinských gréckokatolíckych mučeníkov a vyznávačov 20. storočia, ktorých odkaz zhrnul do troch bodov: viera – nádej – láska. Po obedňajšej prestávke Simona Ştefana Zetea z Gréckokatolíckej teologickej fakulty Univerzity v Kluži (Rumunsko) predstavila rôzne spôsoby, akým sa rumunskí gréckokatolícki mučeníci a vyznávači vyrovnávali s väznením a perzekúciami a ako hľadali vnútornú slobodu. Vladyka Milan Lach, prešovský pomocný biskup, predniesol príspevok vladyku Jána Babjaka, prešovského arcibiskupa a metropolitu, ktorý priblížil utrpenie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v období rokov 1950-1989. Poukázal na fakt, že hoci mnoho veriacich odišlo do Pravoslávnej alebo do Rímskokatolíckej cirkvi, roky utrpenia boli aj prostriedkom očistenia od pýchy a povýšenectva. Archimandrita Tiran Petrosyan z Arménskej apoštolskej cirkvi analyzoval mučenícku skúsenosť Arménskej cirkvi a arménskeho národa v 19. a 20. storočí a zaoberal sa vzťahom medzi genocídou a mučeníctvom. Profesor Rudolf Prokschi z Katolíckej teologickej fakulty vo Viedni priblížil osud Ruskej pravoslávnej cirkvi v prvej polovici 20. storočia, cirkvi, ktorá mala v minulom storočí najväčší počet mučeníkov.
Zaujímavé a obohacujúce boli aj diskusie. Vladyka Florentin Crihalmeanu z Kluže upozornil na fakt, že gréckokatolícki mučeníci nebojovali s pravoslávím ani s komunizmom, ale s mocou Zlého. Vladyka Boris Gudziak poukázal na málo známy fakt, že svätý Jozafát Kuncevič mal hesychastickú spiritualitu a tento fakt by si dnes zaslúžil dôkladnejšiu reflexiu. Diskutovalo sa aj o aktuálnych ekumenických otázkach vo vzťahu k ekumenizmu, ktorý existoval v komunistických väzniciach a pracovných táboroch, kde intercommunio nebolo ničím neobvyklým.
Po odbornej časti konferencie, ktorá sa konala vo veľkej slávnostnej sále Viedenskej univerzity, sa prítomní odobrali do Dómu svätého Štefana, kde slávili svätú božskú liturgiu v byzantskom obrade. Predsedal jej vladyka Ihor Vozňak, ľvovský arcibiskup a metropolita, spolu s ním slúžilo 9 gréckokatolíckych biskupov zo 6 rôznych krajín, apoštolský vizitátor pre gréckokatolíkov v Bielorusku archimandrita o. Sergej Gajek a asi tri desiatky kňazov; pri slúžení asistovali štyria diakoni. Homíliu predniesol kardinál Christoph Schönborn, na slávnosti bol prítomný aj kardinál Leonardi Sandri a arcibiskup Peter Stephan Zurbriggen, apoštolský nuncius v Rakúsku. Pri liturgii zneli spevy v cirkevnoslovanskom, ukrajinskom, maďarskom, rumunskom i nemeckom jazyku, čo podčiarklo medzinárodný rozmer podujatia, rovnako ako fakt, že pri speve sa striedali štyri zbory, jeden z nich aj zo Slovenska – Zbor svätého Romana Sladkopevca pri gréckokatolíckom kňazskom seminári v Prešove. V Dóme svätého Štefana vo Viedni sa uchováva aj originál zázračnej ikony presvätej Bohorodičky z maďarského pútnického miesta Máriapócz, ktorá bola v tento deň vystavená k úcte pri hlavnom oltári katedrály. V sobotu 9. novembra sa konala aj púť maďarských gréckokatolíkov k tejto ikone, ktorá je dobre známa a uctievaná aj medzi slovenskými gréckokatolíkmi.
Andrej Škoviera
Foto: Archív viedenske arcidiecezy (Viac foto TU)
