Napísal 13. júla 2021

V stredu 14. júla si pripomíname prvé výročie smrti biskupa Milana Šášika

Vladyka Milan Šášik CM, eparchiálny mukačevský biskup, pred rokom 14. júla 2020 vo večerných hodinách odišiel do domu Otca, vo veku nedožitých 68 rokov. Od jeho smrti uplynie zajtra presne rok.

Pohrebné obrady za zosnulého vladyku Milana Šášika, eparchu mukačevskej gréckokatolíckej eparchie, sa konali v nedeľu 19. júla a v pondelok 20. júla 2020 v užhorodskej katedrále Povýšenia svätého Kríža.

Obrady sa začali sa v nedeľu poobede o 16:00 h. slávením zádušnej liturgie v Kňazskom seminári bl. biskupa Teodora Romžu a viedol ich pomocný biskup vladyka Nil Jurij Luščak OFM. Obrady prebiehali v cirkevnej slovančine, no zazneli aj jektnije (invokácie) po maďarsky a po rumunsky.

Po obradoch nasledovalo celonočné bdenie. Kňazi a veriaci mali možnosť rozlúčiť sa s vladykom Milanom a vzdať mu poslednú úctu. Rozlúčiť sa prichádzali rôzne komunity, rehole a hnutia. V miestnej kaplnke Troch svätiteľov zneli celú noc rozmanité spevy, modlitby a Božie slovo. Prihovoril sa o.i. páter františkán, ktorý poukázal na veľkú úctu zosnulého vladyku Milana k Božského Srdcu Ježišovmu a následne sa spieval moleben. Prišli aj rehoľné sestry; sestry služobnice sa napr. modlili Akatist k blahoslavenej matke Jozafate. Druhá časť celonočného modltibového bdenia bola venovaná čítaniu evanjelia. Liturgiu, pohrebné obrady aj celonočné bdenie bolo možné sledovať prostredníctvom internetového prenosu priamo zo seminárnej kaplnky.

Obrady v katedrále

V pondelok doobeda sa konala druhá časť pohrebných obradov v miestnej katedrále. Vyše dvadsať biskupov východného i západného obradu a početný zástup duchovenstva zaplnil celú katedrálu. Pre veriacich boli vyhradené miesta vonku, kde boli umiestnené veľkoplošné obrazovky.

Pohrebnej sv. liturgii v cirkevnej slovančine predsedal prešovský arcibiskup metropolita, vladyka Ján Babjak, SJ, ktorý sa poznal s vladykom Šášikom ešte zo seminárnych čias z Bratislavy. Spoluslúžiteľmi pri prestole boli vrchný kyjevsko-haličský arcibiskup Svjatoslav Ševčuk a miestny vladyka Nil Jurij Lušak OFM, ktorý – ako bolo na záver pohrebu oznámené – bol v ten istý deň vymenovaný Svätým Otcom Františkom za apoštolskeého adminsitrátora sede vacante ad nutum Santae Sedis mukačevskej eparchie.

Rovnako ako nedeľný, aj pondelkový prenos, bol vysielaný v priamom prenose, ktorý zabezpečovala TV LOGOS. Po skončení pohrebných obradov boli truhla s telesnými ostatkami vladyku Milana uložená do katedrálnej krypty katedrály, nad miesto, kde predtým spočívali ostatky bl. Teodora Romžu.

S vladykom Milanom sa prišlo rozlúčiť toľko kňazov, že sa všetci ani nezmestili do katedrály. Veď on sám počas svojej sedemnásťročnej biskupskej služby vysvätil 195 kňazov.

Ako bolo tiež zdôraznené, biskup Šášik sa mimoriadnou mierou zaslúžil o rozvoj mukačevskej eparchie, ktorá bola vo vtedajšom Sovietskom zväze od roku 1946/47 postavená mimo zákon. Práve 30 výročie tohto východu z katakomb si mukačevská eparchia pripomenula v decembri 2019, a to púťou do Ríma a osobitnou audienciou so Svätým Otcom Františkom.

Životopis

sasik

Milan Šášik sa narodil 17. septembra 1952 v dedinke Lehota neďaleko Nitry. Počas teologických štúdií na CMBF v Bratislave tajne vstúpil do rehole lazaristov (Congregatio Missionis, založená sv. Vincentom de Paul). Kňazskú vysviacku prijal 6. júna 1976. Pôsobil vo viacerých farnostiach – ako kaplán v Leopoldove, Preseľanoch a v Stupave; ako administrátor v Banskej Belej, Antole, Vysokej pri Banskej Štiavnici, a tiež ako farár v Jacovciach. Hoci bol pôvodne rímskokatolík, živo sa zaujímal o východný obrad a stal sa tiež birituálnym kňazom (mohol celebrovať aj vo východnom obrade). V reholi zastával viacero služieb: bol magistrom novicov, provinciálnym asistentom a riaditeľom študentátu.

Po Nežnej revolúcii absolvoval vyššie štúdiá v Ríme, kde na Teresianum obhájil licenciát. Následne od roku 1992 začal pracovať na Apoštolskej nunciatúre v Kyjeve na Ukrajine, kde pôsobil šesť rokov. Okrem administratívnej práce často cez víkendy cestoval mnoho kilometrov, aby vypomáhal v pastorácii tam, kde bol nedostatok kňazov. Neskôr pôsobil ako farár v Perečíne na Zakarpatsku.

Pápež Ján Pavol II. ho 12. novembra 2002 vymenoval za apoštolského administrátora ad nutum Sanctae Sedis (teda dočasného) Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie a za titulárneho biskupa bononského. Biskupskú konsekráciu prijal v Ríme, na sviatok Zjavenia Pána, 6. januára 2003, spolu s Mons. Jánom Babjakom, prešovským arcibiskupom, a to z rúk Jána Pavla II. v Bazilike sv. Petra v Ríme.

V nasledujúcich rokoch sa mu podarilo konsolidovať pomery v mukačevskej eparchii, vytvoriť fungujúce riadiace štruktúry, zakladať nové farnosti a vybudovať veľký počet chrámov pre gréckokatolícke farnosti. Dňa 17. marca 2010 bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa mukačevského.

Mukačevská eparchia

S dejinami Mukačevskej eparchie sa spája Užhorodská únia r. 1646, ktorá znamenala znovuzjednotenie sa východných kresťanov s Rímom, a ktorá sa rozšírila aj na územie dnešného východného Slovenska. Mukačevská eparchia bola oficiálne erigovaná 17. septembra 1771 (podľa niektorých historických prameňov jej vznik siahal oveľa ďalej, až do 15. stor.). Z Mukačevskej eparchie v 19. stor. vznikli viaceré gréckokatolícke eparchie, dnes sídliace v Rumunsku a Maďarsku, medzi nimi aj Prešovská (1818). Roku 1775 bolo biskupské sídlo preložené z Mukačeva do Užhorodu, čo bolo potvrdené Svätou stolicou 24. júla 1817. Názov Mukačevská eparchia sa zachoval doposiaľ.

Вічная пам’ять, блажений покoй.
Večná pamiatka, blažený pokoj. 

Zdroj: TK KBS / s úpravou

Kategória: Zo života eparchie