Náš prepodobný otec Martinián
Gréckokatolícka cirkev nám 13. februára pripomína prepodobného otca Martiniána. Jeho meno má latinský pôvod a znamená „zasvätený rímskemu bohovi vojny Marsovi“.
Život pustovníka Martiniána je opradený mnohými legendami. Vraj šesť rokov žil na skalnatom ostrove, ktorý, keď bol príliv, zalievali vlny. Keď na ostrove stroskotala pekná dievčina, aby nepodľahol pokušeniu, hodil sa vraj do mora. Pred istou smrťou ho zachránili dva delfíny. Tie ho odtiahli na pevninu.
Martiniánovi každoročne prinášal potravu prievozník. Keď namiesto Martiniána uvidel mladú devu, bál sa zakotviť. Napokon sa z dievčiny stala pustovníčka, ako jej predchodca.
Martinián sa potom zrejme vydal na cesty: od rodnej palestínskej Cézarey vraj prešiel až do Atén, kde ako 50-ročný okolo roku 422 zomrel. Východná cirkev si ho ctí ako jedného z najvýznamnejších svätcov, ktorý odolával telesným pokušeniam.
V Konštantínopole Martiniánovi zasvätili chrám. Fresky v interiéri podávajú bohato zdobenú legendu.
Jeho meno sa v Rímskom martyrológiu nevyskytuje.
(Náš otec svätý Eulogius, alexandrijský arcibiskup.)
Eulogia. Jeho meno má grécky pôvod a znamená „dobrej vravy“.
Rímom uznaný patriarcha Eulogius spravoval cirkev v Alexandrii v rokoch 580 až 607. Priatelil a písal si s Gregorom Veľkým. Bol popredným bojovníkom proti prívržencom protipápeža Novaciána a monofyzitom.
Alexandrijský patriarcha Eulogius zachoval aj literárne dielo, ktoré sa nachádza v zbierke Patrologia graeca a cituje ho aj Fócius.
Podľa podľa VHL, www.heiligenlexikon.de spracoval o. Ján Sabol ml.
