Napísal 1. októbra 2020

Presvätá Bohorodička Ochrankyňa (Pokrov). Náš prepodobný otec Roman Sladkopevec.

alt

1. 10. Sviatok Presvätej Bohorodičky Ochrankyne

Dnešný sviatok je spomienkou na zázračné zjavenie sa Bohorodičky v Konštantínopole  v polovici 10. storočia.

Podľa tradície vtedy mesto ohrozovali moslimovia. Veriaci kresťania sa zhromaždili v chráme  a prosili o záchranu. Medzi nimi bol aj prepodobný Andrej, Slovan, ktorého predali ako otroka do Konštantínopolu. Práve on sa stal svedkom zjavenia. Keď pozdvihol oči, uvidel svätú Pannu ako zostupuje v sprievode zástupov anjelov. Andrej nebol jediný, kto bol toho svedkom. Videl to aj Epifanius, Andrejov žiak. Bohorodička si pokľakla a dlho sa modlila. Potom vzala závoj z hlavy a rozprestrela ho nad modliacimi sa v chráme, ako symbol ochrany pred nepriateľmi. Keď Andrej a Epifanius oznámili zhromaždeným zázračné zjavenie, útočníci bez preliatia krvi opustili brány Konštantínopolu.

Pôvod dnešného sviatku siaha do 12. stor. do Ruska a začal sa sláviť na podnet ruského kniežaťa Andreja Bogoľubského. Za jeho panovania vystavali roku 1165 legendárny chrám Presvätej Bohorodičky Ochrankyne pri sútoku riek Nerľ a Kľazma vo Vladimírskej oblasti. V roku 1992 sa chrám stal svetovým dedičstvom UNESCO.

Presvätej Bohorodičke Ochrankyni je zasvätená aj Katedrála sv. Vasilija Blaženého, ktorú dal postaviť cár Ivan Hrozný na Červenom námestí v Moskve.

 

Náš prepodobný otec Roman Sladkopevec

Gréckokatolícka cirkev nám počas sviatku Presvätej Bohorodičky ochrankyne pripomína aj prepodobného otca Romana Sladkopevca. Meno Roman má grécky pôvod a znamená „Riman“.

Najvýznamnejší básnik kondákov z ranobyzantského obdobia sa narodil koncom 5. storočia v Emese, v súčasnosti sýrske mesto Hims. Spočiatku bol diakonom v chráme Vzkriesenia v Bejrúte. Za čias byzantského cisára Anastázia I. prišiel do Konštantínopolu a stal sa klerikom v chráme Presvätej Bohorodičky „en tois Kyru“.

Podľa legendy mu Presvätá Bohorodička prikázala prehltnúť zvitok, tak bol obdarovaný básnickým nadaním. Tento motív je častý aj na ikonách. Jeho prvým ovocím mala byť pieseň „Hé parthénos sýmeron“ –  „Dnes Panna rodí večného Boha”.

Prameňmi pre jeho tvorbu boli popri svätom písme diela Efréma Sýrskeho, Bazila Cézarejského, Bazila Seleúckeho, Jána Zlatoústeho a ďalších.

Jeho hymny sa vzťahujú na veľké sviatky, ako Vianoce a Veľká Noc, biblické udalosti ako Jozef v Egypte, Judášova zrada, Petrovo zapretie, či Mária pod krížom. Písal aj hymny k svätým, 40 mučeníkom zo Sebasty, či tematizoval posledný súd. Svätý Roman Sladkopevec je možno aj autorom presláveného hymnu – Akatistu k Presvätej Bohorodičke.

Bohatstvo obrazov, umelecká skladba, jazykové zloženie a dramatický dialóg povyšujú niektoré jeho hymny do pozície literatúry s celosvetovou hodnotou.

Melódie, vďaka ktorým nosí prívlastok Sladkopevec, sa žiaľ nezachovali. Z viac ako tisíc hymnov je dnes známych 85, ktoré nosia jeho meno a šesťdesiat z nich sa v súčasnosti považuje za autentických.

Obdobie tvorby Romana Sladkopevca spadá do rokov 530 až 555.

Prepodobný Roman Sladkopevec zomrel okolo roku 560 v Konštantínopole. Svedectvá o jeho vplyve sa zachovali ešte z polovice 7. storočia.

 

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.heiligenlexikon.de, www.wikipedia.org  LThK spracoval Ján Sabol

Kategória: Východní svätci