10.8. Svätý mučeník a archidiakon Vavrinec
…
(Svätý hieromučeník Sixtus II., rímsky pápež)
V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou pripomínajú mučeníka diakona Vavrinca, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na rímskeho biskupa a mučeníka Sixta II. Meno tohto svätca má grécky pôvod a znamená „jemný“.
Dnešný mučeník ako nástupca Štefana I. na pápežskom stolci uvoľnil napätý vzťah, ktorý vznikol medzi jeho predchodcom a biskupmi v severnej Afrike a Malej Ázii kvôli problému platnosti krstov, ktoré udelili heretici.
Po tom, čo sa vyostrilo prenasledovanie kresťanov za cisára Valeriána a druhý edikt nariaďoval popravu každého cirkevného predstaviteľa, 6. augusta 258 Sixta počas slávenia bohoslužby v Katakombách svätého Kalixta spoločne s jeho štyrmi diakonmi zatkli a na mieste sťali.
V ten istý deň popravili ďalších dvoch diakonov, Felicissima a Agapita. O niekoľko dní neskôr popravili aj svätého Vavrinca.
Svätého Sixta pochovali v katakombách svätého Kalixta. V 6. storočí zmenili meno chrámu svätej Crescentiany na chrám svätého Sixta a uložili tam pápežove pozostatky. Po vybudovaní nového chrámu svätého Sixta na rímskom pahorku Quirinal, pápež Benedikt XIII. obnovil pôvodný chrám. Obľubu svätého Sixta u ľudí dokazuje početné množstvo jeho vyobrazení na zlatých pohároch, mozaikách, freskách a plastikách v Ríme, Ravene, vo francúzskom Reims a nemeckom Vreden, často spoločne so svätým Vavrincom.
Od Sixta sa zachoval frangment listu adresovaný Dionýzovi z Alexandrie. Zaoberá sa platnosťou krstu.
Aj požehnávanie prvého hrozna je spojené so Sixtovým menom.
(Svätý mučeník a diakon Felicissimus)
V deň, keď si Gréckokatolícka cirkev s Rímskokatolíckou pripomínajú mučeníka diakona Vavrinca, pamätá Gréckokatolícka cirkev aj na jeho spoločníka v utrpení, diakona Felicissima. Meno tohto svätca má latinský pôvod a znamená „najšťastnejší“.
Felicissimus bol spoločne s Vavrincom a Agapitom diakonom u pápeža Sixta II. V roku 258 ich v Ríme umučili a pochovali v katakombách Pretextáta na Via Apia.
V latinskej cirkvi sa pripomínajú od 4. storočia spoločne so svätým Sixtom 6. augusta. Na ich hrob dal pápež svätý Damazus I. (366-384) vyhotoviť epigram. Objaviť sa ho podarilo v roku 1927.
V 9. storočí pápež Gregor IV. (827-844) daroval pozostatky diakona Felicissima, benediktínskemu opátovi Gozbaldovi z nemeckého Niederalteich pre jeho chrám v Isarhofene.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK spracoval Ján Sabol
