Jeremiáš vystúpil v Jeruzaleme ako prorok v trinástom roku vlády kráľa Joziáša okolo roku 627 pred Kristom. Podobne ako aj kráľ sa snažil o reformu kultu JAHVEHO, on ju však spájal aj s obnovou duší.
Po dlhšom odmlčaní pokračoval za čias kráľa Jójakima a jeho nástupcov ako hlásateľ pokánia, s politickým varovaním a upozorňovaním. Mnohokrát stál v ostrom protiklade ku kráľovskej politike aj verejnej mienke, no hlásal až do pádu Jeruzalema v roku 586 pred Kristom. Nezastrašil ho ani zákaz prejavu či väznenie, ani vyhrážanie smrťou.
Po páde Jeruzalema, napriek ponuke Nabuchonodozora odísť do Babylonu, ostal vo vlasti, medzi rozvalenými skalami a zranenými dušami. Spojil sa s miestodržiteľom Gedaliášom, no keď toho krátko na to zavraždili, rozhodol sa Jeremiáš nasledovať svojich rodákov utekajúcich z domoviny do Egypta.
Čas a miesto jeho smrti nie sú známe. Ostatné správy o jeho živote majú skôr charakter legendy.
(Svätá Tamara, gruzínska kráľovná)
Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „ďatľová palma“.
Tamara bola dcérou gruzínskeho kráľa Juraja III. Keď zomrel, stala sa jeho následníčkou na tróne. Vládla v rokoch 1184 až 1212. Za oboch panovníkov zažila krajina medzi Kaukazom, Arménskom, Čiernym morom a Azerbajdžanom obdobie rozkvetu. Svätá Tamara bola zosobášená s ruským kniežaťom Andrejom. Jej druhým manželom bolo osetské knieža Dávid.
Ruské miney spomínajú, že celú svoju vládu odovzdala do Božích rúk. Keď krajinu napadli Turci v chráme Presvätej Bohorodičky úspešne prosila pred ikonou Matky Božej na kolenách o záchranu.
Keď sa okolo roku 1203 chystal sultán Ruknaldin napadnúť s veľkou armádou Gruzínsko, poslal kráľovnej vopred odkaz, aby sa vzdala bez boja, stala sa jeho manželkou a prijala islam. Kráľovná Tamara sa nechcela vzdať kresťanstva, tak sa pripravovala na boj a prosila Bohorodičku o pomoc. Víťazstvo kráľovnej Tamary sa roznieslo do celého vtedajšieho sveta. Kráľovná sa okrem spravovania krajiny a rozvíjania svojej viery venovala vraj aj šitiu. Čo ušila, venovala chudobným a podporovala ich aj inak. Okrem toho vraj ušila aj rúcha pre kňazov.
Početné gruzínske kláštory, z ktorých mnohé vznikli za vlády kráľovnej Tamary, sa nachádzali nielen v Palestíne, ale aj na Sinaji, v Lavre svätého Sávu, v Antiochii, na Olympe, v Bitýnii, na Cypre, v Konštantínopole a na Balkánskom polostrove.
V čase veľkého pôstu sa vraj Tarama zvykla zdržiavať v jednom z jaskynných kláštorov .
Gruzínska cirkev, ktorá bola už od polovice 4. storočia štátnym náboženstvom, udržiavala tiež dobré vzťahy s Rímskou cirkvou. Pápež Honorius III. vyzval Tamarinho nasledovníka, kráľa Juraja IV. ku križiackej výprave.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, Pierer’s Universal-Lexikon, OCA spracoval Ján Sabol
