Napísal 1. mája 2020

Svätý prorok Jeremiáš (Svätá Tamara, gruzínska kráľovná)

1.5. Svätý prorok Jeremiáš
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Bohom vyvýšený“.

Jeremiáš vystúpil v Jeruzaleme ako prorok v trinástom roku vlády kráľa Joziáša okolo roku 627 pred Kristom. Podobne ako aj kráľ sa snažil o reformu kultu JAHVEHO, on ju však spájal aj s obnovou duší.

Po dlhšom odmlčaní pokračoval za čias kráľa Jójakima a jeho nástupcov ako hlásateľ pokánia, s politickým varovaním a upozorňovaním. Mnohokrát stál v ostrom protiklade ku kráľovskej politike aj verejnej mienke, no  hlásal až do pádu Jeruzalema v roku 586 pred Kristom. Nezastrašil ho ani zákaz prejavu či  väznenie, ani vyhrážanie smrťou.

Po páde Jeruzalema, napriek ponuke Nabuchonodozora odísť do Babylonu, ostal vo vlasti, medzi rozvalenými skalami a zranenými dušami. Spojil sa s miestodržiteľom Gedaliášom, no keď toho krátko na to zavraždili, rozhodol sa Jeremiáš  nasledovať svojich  rodákov utekajúcich z domoviny do Egypta.

Čas a miesto jeho smrti nie sú známe. Ostatné správy o jeho živote majú skôr charakter legendy.

 

(Svätá Tamara, gruzínska kráľovná)

Jej meno má hebrejský pôvod a znamená „ďatľová palma“.

Tamara bola dcérou gruzínskeho kráľa Juraja III. Keď zomrel, stala sa jeho následníčkou na tróne. Vládla v rokoch 1184 až 1212. Za oboch panovníkov zažila krajina medzi Kaukazom, Arménskom, Čiernym morom a Azerbajdžanom obdobie rozkvetu. Svätá Tamara bola zosobášená s ruským kniežaťom Andrejom. Jej druhým manželom  bolo osetské knieža Dávid.

Ruské miney spomínajú, že celú svoju vládu odovzdala do Božích rúk. Keď krajinu napadli Turci v chráme Presvätej Bohorodičky úspešne prosila pred ikonou Matky Božej na kolenách o záchranu.

Keď sa okolo roku 1203 chystal sultán Ruknaldin napadnúť s veľkou armádou Gruzínsko, poslal kráľovnej vopred odkaz, aby sa vzdala bez boja,  stala sa jeho manželkou a prijala islam. Kráľovná Tamara sa nechcela vzdať kresťanstva, tak sa pripravovala na boj a prosila Bohorodičku o pomoc. Víťazstvo kráľovnej Tamary sa roznieslo do celého vtedajšieho sveta. Kráľovná sa okrem spravovania krajiny a rozvíjania svojej  viery venovala vraj aj šitiu. Čo ušila, venovala chudobným a podporovala ich aj inak. Okrem toho vraj ušila aj rúcha pre kňazov.

Početné gruzínske kláštory, z ktorých mnohé vznikli za vlády kráľovnej Tamary, sa nachádzali nielen v Palestíne, ale aj na Sinaji, v Lavre svätého Sávu, v Antiochii, na Olympe, v Bitýnii, na Cypre, v Konštantínopole a na Balkánskom polostrove.

V čase veľkého pôstu sa vraj Tarama zvykla zdržiavať v jednom z jaskynných kláštorov .

Gruzínska cirkev, ktorá bola už od polovice 4. storočia štátnym náboženstvom, udržiavala tiež dobré vzťahy s Rímskou cirkvou. Pápež Honorius III. vyzval Tamarinho nasledovníka, kráľa Juraja IV. ku križiackej výprave.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, Pierer’s Universal-Lexikon, OCA spracoval Ján Sabol

Kategória: Východní svätci