Napísal 4. novembra 2019

Prepodobný otec Joannikios Veľký

Dnes nám Gréckokatolícka cirkev pripomína prepodobného otca Joannikia Veľkého.

Známy grécky kresťanský askéta sa narodil v roku 752 v skromnej roľníckej rodine v bitýnijskej obci Marikat. V detstve pásaval ošípané a získal len veľmi chabé vzdelanie. V mladosti slúžil viac ako dvadsať rokov v armáde a v tej dobe patril k zástancom obrazoborectva.

Koncom ôsmeho storočia začal cestu náboženského života. Vstúpil do kláštora a získal vzdelanie a náboženské vedomosti, ktorými doposiaľ nedisponoval. Za krátky čas odišiel ako pustovník na vrch Olymp v Bitýnii v blízkosti antického mesta Prussa. Tu sa stal najvýznamnejším predstaviteľom asketizmu v čase tohto tradičného spôsobu života na východe.

Neskôr žil v niekoľkých regiónoch Malej Ázie, vrátane Lýkie a Cilície a pred návratom sa usadil v Bitýnii. Venoval sa rôznym asketickým cvičeniam, čím si získal mnohých priaznivcov.

Napokon okolo roku 810 cítil potrebu podeliť sa o svoje skúsenosti s ostatnými ľuďmi a usadil sa preto v cele kláštora na vrchu Trichalika. Tu ho navštevovali mnohí ľudia. Boh mu vtedy poskytol dar proroctva a uzdravovania chorých.

V roku 813, po nástupe Leva V. Arménskeho k moci, sa vrátil do Lýdie, kde založil tri kláštory. Počas druhého obrazoboreckého obdobia sa postavil na stranu uctievačov ikon, ale zdá sa, že okolo roku 823, počas stretnutia zorganizovaného obrazoborcami, mal na túto tému nezhody s Teodorom Studitom.

V čase obnovy uctievania ikon v roku 843 podporoval voľbu nového patriarchu Metoda, bývalého mnícha z bitýnijského Olympu. Ten sa pre svoj umiernený postoj k bývalým obrazoborcom dostal do sporu s mníchmi kláštora Studion, žiakmi Teodora Studitu. Joannikios ako 90 ročný odišiel do Konštantínopolu, aby podporil Metoda proti studitom.

Zomrel 4. novembra 846 v kláštore Antidion na Bitýnijskej hore Olymp.

Prepodobný Joannikios predstavoval v čase premeny mníšstva, najmä v porovnaní s Teodorom Studitom, model svätého pustovníka tradičného východu, ktorý žije dlhú dobu v samote a zapája sa do mimoriadnych asketických praktík. Vážnosť si získaval aj na vďaka svojim zázračným schopnostiam. Teodor, niekedy na jednej strane vyjadroval Joannikiovi a k tomu, čo predstavoval, rešpekt, no na druhej strane varoval svojich mníchov pred tým, aby nenasledovali jeho príklad. Teodor veril vo väčšiu integráciu komunít, organizovaných a disciplinovaných, ktoré vykonávajú skôr viac pravidelnej práce než veľkú askézu a miešajú sa do spoločenskej diskusie.

Joannikios a Teodor predstavujú dva protichodné modely „olympských“ a „studitských“ mníchov.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa www.wikipedia.org, Gaston Zananiri: Histoire de l’Église byzantine spracoval Ján Sabol

Kategória: Východní svätci