V nedeľu, 6. septembra 2020 oslávil bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák okrúhle životné jubileum – 70 rokov života. Pri tejto príležitosti slávil v Katedrále Povýšenia svätého Kríža v Bratislave ďakovnú archijerejskú liturgiu, to v cirkevno-slovanskom jazyku (o 9.00 h.) ako aj v slovenskom jazyku (o 10:30 h.). Po oboch boslužbách nasledovalo agapé na nádvorí Eparchiálneho úradu.
V mene bratislavskej farnosti zablahoželal vladykovi k narodeninám miestny farár o. Rastislav Čižik (po prvej liturgii) a protosynkel o. Vladimír Skyba (po druhej liturgii) a odovzdali mu dary: omofor tmavočervenej (bahrnanej) farby, vyšívanú ikonu Presvätej Bohorodičky Ochrankyne a drevený kríž.
Protosynkel o V. Skyba vyjadril blahoželanie slovami žalmistu:
„Pane, stal si sa nám útočišťom
z pokolenia na pokolenie.
Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet,
ty, Bože, si od vekov až naveky.
A tak nás nauč rátať naše dni,
aby sme našli múdrosť srdca.“ (Ž 90,1-2.12)
„Tou múdrosťou Kristovho srdca je jeho láska, zjavená na jeho kríži – uviedol protosynkel a pokračoval – A preto, vladyka, dovoľ, aby sme ti dnes odovzdali tento životodarný kríž, ktorému je zasvätená aj tvoja katedrála.
Nech sa každý deň v tvojom živote napĺňajú slová, ktoré si nám ohlasoval už v seminári, že Boh v kríži svojho Syna, Ježiša Krista, zopakoval dejiny. Aj my vidíme a cítime, že na nás doliehajú naše kríže. Nie je to však nejaké prekliatie, ani Boží trest, ale je to miesto, kde vždy môžeme odumrieť sebe a dostať nový život.
Toto si nám ohlasoval a toto ohlasuješ v tejto katedrále svojmu ľudu, ktorý ti je zverený. A všetci cítime, že to potrebujeme počuť každý deň, aby sme mali odvahu žiť tento nový život v Ježišovi Kristovi. A toto ti z celého srdca prajeme pri tvojom jubileu do ďalších dní. Túto silu, ktorá vychádza z Kristovej lásky a z jeho vzkriesenia, ktoré je vyjadrené aj v tomto kríži. Na mnohaja i blahaja ľita, vladyka.“
Eparcha vyjadril veľkú vďaku za tieto slová blahoženia a pokračoval:
„A čo môžem dodať ja k tomu? Len to, čo povie takisto žalmista:
Čím sa odvďačím Pánovi
za všetko, čo mi dal?
Vezmem čašu spásy
a budem vzývať meno Pánovo.“ (Ž 116, 12-13).
„To je to, čím ma Boh obdaroval a čo ja môžem sprostredkovať slávením svätej liturgie, slávením eucharistie, vždy sprítomniť Božieho Syna, Božie slovo, Ježiša Krista v Tele a v Krvi, tu pre vás, pre každého z nás. A za toto vďaka.
Je to niečo, čo som dostal ako dar, a nie ako nejakú moju schopnosť. A teda aj celý náš život, nech je vyjadrením práve tej vďačnosti, za všetko, čo nám dal Boh. Možnože tak, ako hovoríme aj vo svätej liturgii, [že ďakujeme] za všetky dary, známe i neznáme, zjavné i skryté. Lebo niekedy sa nám možno ľudia okolo nás nezdajú ako veľký dar a možnože my nie sme dar zase pre tých druhých, to zase nevieme…. Ale skutočnosť je taká – ako povie Beranosov farár vo svojej slávnej knihe na konci pri zomieraní – že všetko je milosť. Takže berme to tak, že skutočne všetko je Boží dar, všetko je milosť a preto berieme do ruky čašu, pozdvihujeme ju a vzývame meno Pánovo.“
Po prvej sv. liturgii sa vladyka tiež podelil o svoju životnú skúsenosť a uviedol: „Prežiť život je vážna vec a treba ho brať so všetkou vážnosťou. V živote treba objavovať Božiu lásku. Objavovať jeho milosrdenstvo, objavovať tajomstvá, ktoré sú ukryté aj v našich blížnych. Lebo Boh skutočne miluje každého človeka pozýva ho na svadbu [ako v dnešnom evanjeliu], pozýva ho do neba. Aby sme to s vážnosťou prijali, tešili sa z tohto pozvania a toto pozvanie aj zrealizovali.
Ja som veľmi vďačný Bohu za svoj život, za svoje povolanie, za to, čo som si ja nezvolil, ale čo On pripravil pre mňa. A prosím Boha o milosrdenstvo voči mne, voči môjmu životu, voči mojim hriechom, a to želám aj vám všetkým.
Ako hovoril svojho času, náš milovaný doktor o. Ujhely pri svojej sedemdesiatke: To sa stačí dožiť a už ste slávny… Možno aj niektorí z vás mali v tomto čase nejaké narodeniny, jubileá, takže želám aj všetkým vám, nech sa dožijeme tej spásy, ako to spievame – na požehnané roky. Chcem sa zároveň poďakovať touto formou všetkým tým, ktorí mi poslali blahoželanie; sú to iste milé slová, nech sa naplnia v Božej vôli a každému chcem odpovedať svojím požehnaním, svojou vďačnosťou a spoločenstvom.“
Na záver pozval vladyka všetkých prítomných na hostinu, aby – ako dodal – sme vytvorili a prežili to spoločenstvo dnešnej nedele, aby sme prežili dnešný deň nie na jeho slávu, ale v oslave Krista, ktorý vstal z mŕtvych, ktorý nám dal Deň pokoja, deň radosti, deň spoločenstva, deň Cirkvi. Nech je to všetko na Božiu slávu!
-sg-
