18. 1. Naši otcovia svätý Atanáz a svätý Cyril, alexandrijskí arcibiskupi
Dnešný spoločný sviatok je oslavou oboch obrancov viery a učiteľov Cirkvi, ako aj potvrdením ich práce v oblasti teológie.
Svätý Atanáz, alexandrijský arcibiskup
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nesmrteľný“.
Svätý Atanáz sa narodil v roku 295 v Alexandrii. Bol žiakom svätého Antona. Ako 24-ročný sa stal diakonom alexandrijského patriarchu Alexandra. V jeho sprievode prišiel na 1. ekumenický koncil do Nicei, ktorý zasadal v roku 325. Tam sa pevne a s presvedčením postavil proti Ariánom.
Tri roky po koncile sa stal alexandrijským patriarchom a tým aj hlavou celej alexandrijskej cirkvi. Počas 38-mich rokov ho 5 krát na podnet Ariánov vyhnali. Ocitol sa tak v Trieri, Ríme a na púšti. Atanáz odchádzal a vracal sa podľa toho, kto si získal priazeň cisára. V exile strávil 18 rokov.
Od roku 366 až do smrti vykonával službu patriarchu.
Vo svojich spisoch dokazoval Božstvo Ježiša Krista a jednu podstatu s Otcom. Zomrel 2. mája 373 v Alexandrii.
Učenie. Atanáz Veľký sa pre svoj pevný charakter a vytrvalosť vo viere stal najdôležitejšou postavou svojej doby a výnimočnou osobnosťou cirkevných dejín. Odmietol akúkoľvek spoluprácu s Ariánmi rovnako tvrdohlavo, ako podrobiť sa cisárom. Bezpochyby pôsobil autoritatívne, no dokázal byť aj prívetivý. Bol skôr odvážny obranca odovzdávaného obsahu viery, než teologický vzdelanec pracujúci vo výskume . Hoci v používaní termínu „homousios“ bol zdržanlivý, obhajoval nicejské vyznanie viery keď ukázal, že všetko, čo je Otec, je aj Syn. Syn je „to idon“- vlastný Otcovi a ľudí by nedokázal zbožštiť, keby sám nebol Bohom. Rovnako obhajoval božstvo a jednu podstatu Svätého Ducha, ktorý vychádza z Otca skrze Syna. V Kristológii pripravil cestu pre nášho druhého svätca Cyrila Alexandrijského tak, že zdôrazňoval jednotu medzi človečenstvom a božstvom v Kristovi.
Svätý Cyril, alexandrijský arcibiskup
Meno „Cyril“ má grécky pôvod a znamená „pán“.
Cyril sa narodil okolo roku 380 v Alexandrii. Pred tým, ako ho zvolili za Alexandrijského patriarchu, bol tri roky mníchom. Na patriarchálny stolec zasadol v roku 412. Vo svojich teologických spisoch a exegézach vďaka boju proti Nestorovi používal prísnu rétoriku. Ich spor vyvrcholil v roku 431 na koncile v Efeze. Cyril a jeho prívrženci naň prišli skôr a exkomunikovali protivníkov. Keď došli prívrženci Nestora, exkomunikovali naopak ich. Cisár uznal uzávery oboch koncilov a Cyril a Nestor sa ocitli vo väzení. Kým Nestor sa utiahol do kláštora, Cyril dosiahol úspech vo svojej náuke o dvoch prirodzenostiach Krista. Cyril Alexandrijský zomrel 27. júna 444 v Alexandrii.
Učenie. Cyril dosiahol chýr významného teológa a cirkevného politika v boji proti Nestorovi. V oblasti trinitárnej teológie zhrnul učenie gréckych otcov štvrtého storočia, najmä Atanáza. Zvykne sa preto nazývať „Pečať Otcov“. Cyrilova Kristológia nadobudla vlastný charakter počas protinestoriánskeho boja. Z božej prirodzenosti Slova je to zjednocujúca Kristológia, ktorá vždy najprv zdôrazňuje jednotu Krista a jeho božstvo, bez rušenia človečenstva.
Cyril zdôrazňoval idiomatickú komunikáciu, náuku podľa ktorej obe Kristove prirodzenosti majú podiel na vlastnostiach tej druhej, a preto aj Márii prislúcha titul „Bohorodička“.
Cyrilovo učenie odôvodňuje hlbokú náuku o spáse, ktorá je určovaná Atanázovou myšlienkou „zbožštenia“ ľudskej prirodzenosti Krista ako prototypu nášho omilostenia.
Oboch dnešných svätcov si Gréckokatolícka cirkev pripomína aj samostatne: svätého Atanáza 2. mája a svätého Cyrila 9. júna.
Zdroj: Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, glaubenszeugen spracoval o. Ján Sabol ml.
