16. 11. Svätý apoštol a evanjelista Matúš
Jeho meno má grécko-hebrejský pôvod a znamená „Boží dar“.
V celej starokresťanskej tradícii je prvé evanjelium pomenované podľa svätého Matúša.
Euzébius z Cézarei o Matúšovi píše, že kázal spočiatku Hebrejom. Keď mal odísť k iným národom, zanechal im evanjelium, ktoré im hlásal, v ich rodnej reči.
Matúš vystupuje vo všetkých zoznamoch apoštolov ako jeden z dvanástich. Inak Markove, Lukášove a Jánove evanjelium Matúša nespomína.
Podľa druhej kapitoly Markovho evanjelia Ježiš povolal k svojmu nasledovaniu mýtnika z Kafarnauma, zvaného Lévi, Alfejovho syna. Prvé evanjelium ho v paralelnom príbehu nazýva Matúš a v zozname dvanástich mu dáva prívlastok mýtnik. Z tohto svedectva prvého evanjelia odvádza starokresťanská tradícia, že autor prvého evanjelia bol mýtnik Matúš.
Hoci Markovo a Lukášovo evanjelium nenaznačujú apoštola Matúša ako mýtnika Léviho, protestanstská teológia toto spojenie odmieta. Ak sa však údaje prvého evanjelia uznajú za pravdivé, mal by tento mýtnik dve semitské mená, čo bolo v tej dobe síce netypické, ale nie nemožné.
Správy o ďalšom živote Matúša sú sčasti legendami.
Podľa Klementa Alexandrijského Matúš v dvanástom roku po nanebovstúpení Pána, okolo roku 42, opustil Palestínu a pôsobil ako misionár. Rufinus a Sokrates spomínajú ako jeho pôsobisko Etiópiu, Pavlín z Noly uvádza Partskú ríšu a Ambróz z Milána Perziu. Klement bez kritiky prebral názor gnostika Herakleona, že Matúš, podobne ako aj niektorí apoštoli, zomrel prirodzenou smrťou. Východná a západná cirkev si ho však uctieva ako mučeníka.
Jeho relikvie preniesli najprv z Etiópie do talianskeho mesta Paestum a odtiaľ v 10. storočí do talianskeho Salerna.
(Svätý hieromučeník Hypatius, gangriansky biskup)
Jeho meno je gréckeho pôvodu a znamená „najvyšší“.
Biskup a mučeník z paflagónskeho mesta Gangra, v súčasnosti turecké mesto Çankırı, bol jedným z hlavných odporcov Arianizmu, mylnej náuky, ktorá popierala božstvo Ježiša Krista. Počas návratu z Nicejského koncilu (325) ho ariáni ukameňovali. Prepodobný otec Hypatios zomrel okolo roku 325.
O úcte k nemu, ako na východe, tak i na západe, svedčia Rímske martyrológium a grécke miney.
Vysielané Rádiom Lumen
Podľa LThK, VHL spracoval Ján Sabol
