Michal Tkáčik sa narodil 18. 10. 1912 v Sobranciach. Vstúpil do juvenátu Kongregácie redemptoristov východného obradu ako 14-ročný. Po skončení 6. triedy gymnázia vstúpil v roku 1932 do noviciátu tejto Kongregácie v Českých Budějoviciach. Rehoľné sľuby zložil 2. 8. 1933. Po skončení noviciátu študoval na gymnáziu v Prahe a po maturite nastúpil na štúdium filozofie a teológie v študentáte redemptoristov v Obořišti. Za kňaza bol vysvätený v Prahe 29. júna 1940.
Prvým pôsobiskom pátra Michala Tkáčika boli Stráže pri Poprade, odkiaľ bol v júli 1941 preložený do Bratislavy. Do kláštora v Podolínci prešiel v roku 1944. Od augusta 1946 účinkoval ako špirituál v malom biskupskom seminári v Rožňave, ktorý viedli redemptoristi. Keď bol tento v roku 1949 poštátnený a zrušený, páter Michal Tkáčik sa stal po otcovi Jánovi Zakopalovi rektorom kláštora redemptoristov v Michalovciach.
V Michalovciach ho zastihla barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950, počas ktorej bol násilne prevezený ako predstavený do kárneho kláštora v Pezinku. Do Pezinka bol privezený o 17. hodine. Už pred likvidáciou bol zaradený medzi tzv. reakčných rehoľníkov. Kárny kláštor čoskoro presťahovali do Báču a napokon do Podolínca. Keď sa v roku 1951 rušil centralizačný kláštor v Podolínci, pátra Tkáčika zaradili medzi rehoľníkov, ktorí mali ísť do centralizačného kláštora v Oseku v Čechách. Páter Tkáčik však práve vtedy ležal v nemocnici v Levoči.
Otca Tkáčika preto previezli do Charitného domova v Báči a odtiaľ 14. 4. 1954 do Charitného domova v Pezinku. Z Pezinka ho však 23. 2. 1957 vrátili späť do Báču. Situáciu v Báči opisuje Doc. František Vnuk v knihe Akcia K a R: „V charitnom domove v Báči bolo 92 rehoľníc. Okrem nich tu boli skoncentrovaní aj „nepolepšiteľní“ rehoľníci a kňazi, ktorých sem previezli zo Sládečkoviec v lete r. 1952. Podľa názoru pracovníka SÚC, „sú to väčšinou živly nepriateľské nášmu zriadeniu. Rehoľníci sú vzdelaní a inteligentní, takže správca v tomto domove má veľmi ťažkú úlohu. Niektorí z nich majú veľký vplyv a ich mienka u rehoľníc v našich domovoch veľa zaváži, čo bolo vidieť hlavne pri voľbách do národných výborov a národného zhromaždenia (sú to Ajzele, Smida, Tkáčik, Sitáš).“
Čoskoro po príchode do Báču bol páter Tkáčik prepustený domov. Vrátil sa do rodných Sobraniec. Istý čas bol aj zamestnaný, ale rakovina žalúdka pokračovala. Smrť 14. 3. 1962 ho vyslobodila z veľkých bolestí. Pochovaný je v rodných Sobranciach.
Peter Sandtner (z knihy Pezinskí kňazi – obyvatelia charitného domova)
