Napísal 18. apríla 2019

Archijereská liturgia na Veľký štvrtok

Archijerejská na Veľký štvrtok

Na Veľký štvrtok doobeda, 18. apríla 2019 slúžil v Katedrálnom chrámu Povýšenia vznešeného a životodarného Kríža v Bratislave vladyka Peter (Rusnák) archijerejskú liturgiu spolu s duchovenstvom bratislavskej eparchie. Prítomní boli aj gréckokatolícki kňazi z Medzinárodného teologického inštitútu v Trumau z Rakúska. Na záver slávenia sa konal tradičný obrad umývania nôh, ktorý vo východnej Cirkvi koná sám vladyka.

Táto archijerejská liturgia, ktorú slúži archijerej so svojimi kňazmi je prejavom jednoty kňazov s ich biskupom v jedinom a tom istom Kristovom kňazstve a službe. Na túto liturgiu sú pozvaní kňazi z rôznych častí eparchie, aby spoluslúžili s biskupom, a tak ako sú jeho pomocníkmi a radcami v každodennej službe, aby boli aj svedkami a pomocníkmi pri svätení myra. Pri tejto liturgii sa tiež svätia antimenziony. Tohto roku sa svätenie myra a antimenzionov nekonalo.

Z homílie

Vo svojej homílii sa vladyka zameral na Eucharistiu, ktorá je najväčším Kristovým darom. Ako zdôraznil, najkrajšie dary sú tie, ktoré človek vytvorí sám, ako znak lásky pre toho druhého. Do každého daru, ktorý dávame druhému, vkladáme určitý vzťah. A tak môžu byť tie stupne daru stále vyššie a krajšie, až do tej miery, akým  je Eucharistia, lebo Kristus povedal: Vezmite a jedzte, toto, čo budete teraz prijímať, som ja. A to nikto nedokáže, žiaden človek, nikto z ľudí nedokáže povedať, že tento dar som ja. Je našim cieľom a malo by byť, aby sme sa k takémuto cieľu, k tejto perspektíve priblížili. Snažili sa, stále pracovali na naplnení tohto poslania.

Keď sa dnes schádzame spolu s našimi kňazmi, s presbytériom, je tu pre nás výzva, pozvanie, aby každý z nás, kňazov, mohol povedať vo farnosti: Toto, čo Vám darujem, to som ja. Ja som tým darom. Vezmite a jedzte, lebo to je moje telo. Pite, lebo to, čo pijete je moja krv.

Eucharistia je najvyšším možným spôsobom darovania sa. A k tejto Eucharistii, tomuto svätému agapé, k tomu jedeniu lásky má smerovať každý z kresťanov.

Ako manžel voči manželke, ako manželka voči manželovi, v každom jednom postavení spoločenského, o čo viac cirkevného a farského života má každý z nás povedať: To, čo ti darujem, to som ja. Ja sa vkladám do tohto daru, do tohto vzťahu.

A to je najdôležitejšia vec, ktorú nám Kristus chcel zanechať, lebo povedal: Milujte sa navzájom, tak ako som Vás ja miloval. Ako nás on miloval? Tak, že nám dal seba samého. Čiže v dare Cirkvi, v dare Eucharistie, v dare svätej liturgie, v dare spoločenstva je vždy prítomný Kristus. A nakoľko je tam prítomný, natoľko je ten dar vzácny. A preto môžeme, niekedy žiaľbohu konštatovať, že ten kňaz slúži ako keby tam ani nebol…  Alebo , že títo ľudia chodia do cerkvi, aby si splnili nejakú povinnosť… Vždy tam cítime, vidíme a môžeme prežívať, nakoľko je tam Kristus prítomný.

Zo srdca želám všetkým nám, v každom povolaní, či už v manželskom, rodičovskom, či v príbuzenskom, či v kňazskom, či v biskupskom, či v cirkevnom, farskom, aby Kristus naplnil náš vzťah, aby sme mohli povedať – Zo skúsenosti viem, že pokiaľ je tam prítomný Kristus, tak ten dar má zmysel. Zo skúsenosti viem, že ak je v tom vzťahu, v tom dare Kristus, tak ten dar má úžasnú cenu. A potom dostáva zmysel manželstvo, rodičovstvo, kňazstvo, biskupská služba, farská služba, v akejkoľvek forme. A potom už platí tá múdrosť – už nezáleží na tom, čo robíš, či vo farskom spoločenstve, či v rodinnom, ale nakoľko si dovolil, aby Kristus vstúpil do tejto služby.

Lebo láska sa nikdy nestratí. Ako hovorí Veľpiesieň, láska je mocnejšia ako smrť, a podľa slov sv. Pavla láska nikdy neprestane. Čiže Kristus napĺňa láskou a zo skúsenosti viem – možno každý z nás môže povedať v prvej osobe – , že každý dar, naplnený Kristom, má úžasnú hodnotu.

Preto želá našim kňazom, želám všetkým vám, požehnané, pokojné, radostné prežívanie Paschy a zároveň objavenie tej skúsenosti, toho daru Kristovho pre každého z nás.

Sláva Isusu Christu.

Fotografie sú vo fotogalérii.

-sg-

Kategória: Zo života eparchie