Vatikán/Ukrajina (14. júla) – Rád baziliánov sv. Jozafáta (lat. Ordo Sancti Basilii Magni – skr. OSBM) slávi v Ríme svoju XIII. generálnu synaxu (kapitulu) pred blížiacim sa 400. výročím založenia rehole.
V r. 1617 totiž došlo k reforme, pri ktorej sa zjednotili monastiere mníchov, ktorí žili podľa pravidiel sv. Bazila na území dnešnej Litvy, Bieloruska a neskôr Haliče (Ukrajina). Významný podiel na tejto reforme mal sv. Jozafát Kuncevič a kyjevský metropolita Josif Veľamin Ruckyj.
Na zhromaždenie baziliánov v priestoroch Pápežského ukrajinského kolégia sv. Jozafáta v Ríme vo štvrtok 14. júla zavítal aj prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri s troma pracovníkmi východnej kongregácie – Lorenzo Lorusso, Pavlino Rossi Flavio Pace. Ostatná XII. generálna kapitula sa konala v roku 2012.
Kapitula začala v pondelok 11. júla dňom duchovnej obnovy, stíšenia a meditácie. Po slávení sv. liturgie, ktorej predsedal protoarchimandrita (generálny predstavený) o. Genezij Viomar OSBM, si účastníci vypočuli meditáciu, ktorú predniesol o. Robert Lysejko OSBM a mohli tiež prejsť Bránou milosrdenstva na Bazilike sv. Petra.
Na generálnej kapitule sa zúčastňujú protoihumeni (provinciálni predstavení) a delegáti z 10 provincií baziliánskeho rádu, ktorý pôsobí v Amerike, Argentíne, Brazílii, Kanade, Poľsku, Rumunsku, Slovensku Maďarsku a na Ukrajine, kde sú dve provincie – Provincia Najsvätejšieho Spasiteľa a zakarpatská Provincia sv. Mikuláša. Baziliáni tiež pôsobia v Taliansku, Veľkej Británii, Portugalsku, Francúzku a Srbsku. Zo Slovenska sa na kapitule zúčastňujú otcovia baziliáni: Metod M. Bilančík (protoihumen) a delegáti: Vladimír Sedláček, Pavol P. Haľko a Markijan M. Greško.
Pracovná časť kapituly začala v utorok 12. júla, počas ktorej každý z protoihumenov predstaví aktuálnu situáciu a pôsobenie tej ktorej provincie. Na kapitule sa bude konať aj voľba nového vedenia rádu, ktorá sa uskutoční v pondelok 18. júla. Účastníci sa tiež budú zaoberať pripomienkovaním konštitúcií baziliánskeho rádu a majú schváliť ich finálne znenie.
Baziliáni patria k najpočetnejším reholiam pôsobiacim v rámci Gréckokatolíckych cirkví. Najviac ich pôsobí v Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, ktorá má okrem Ukrajiny početné diaspóry v Kanade, USA, Brazílii a Argentíne.
Na Slovensku. Baziliáni pôsobia aj na Slovensku a ich pôsobenie siaha do ďalekej histórie. Najstarším miestom ich pôsobenia je Krásny Brod (okr. Medzilaborce) a tiež Buková Hôrka (okr. Snina), ktoré sú dnes známe ako pútnické miesta. Ich pôsobenie na týchto miestach bolo viackrát prerušené, naposledy počas komunizmu. Po roku 1989 začali opäť verejne pôsobiť a vybudovali nové kláštory v Krásnom Brode a na Bukovej Hôrke. Obnovili tiež monastier v Trebišove. Sídlom provincie je Prešov. Pôsobia tiež vo viacerých farnostiach, spravidla v blízkosti svojich kláštorov.
Baziliánsky rád sa vyznačuje viacerými charizmami: komunitný život, svedectvo evanjeliového života, služba zameraná na jednotu Cirkvi, ako aj osobná a liturgická modlitba. Ďalej je to široký apoštolát zahrňujúci duchovnú formáciu a pastoračnú, katechetickú, misionársku, akademickú a vydavateľskú činnosť.
V minulosti zohrali otcovia baziliáni veľkú úlohu pri šírení hnutia zjednotenia s Rímom. Do rádu baziliánov patril aj mučeník za jednotu Cirkvi – sv. Jozafát Kuncevič polocký arcibiskup, ktorý je pochovaný v Bazilike sv. Petra v Ríme. Medzi baziliánov patril aj prešovský biskup-mučeník Pavol Peter Gojdič OSBM (1888 – 1960).
Sv. Bazil Veľký. Baziliáni považujú za svojho zakladateľa práve sv. Bazila Veľkého, ktorý v 4. storočí zakladal v Kapadócii monastiere a napísal pre svojich mníchov pravidlá, ktoré sa neskôr stali vzorom aj pre mnohých iných zakladateľov rehoľných spoločenstiev na Západe. Zasvätené osoby, ktoré žili podľa týchto pravidiel na Východe, nenazývali sami seba baziliáni, ale jednoducho len mnísi. Pomenovanie „bazilián“ sa objavuje prvý raz v cirkevných dokumentoch až v 11. storočí v Taliansku.
Spracované podľa RV / Babjak, J.: Rehole a kongregácie na Slovensku
Foto: osbm.in.ua
