Bratislava – Šaštín . V sobotu, 25. júna t.r. počas eparchiálnej púte na sviatok Spolutrpiacej Bohorodičky v národnej bazilike Sedembolestnej Panny Márie Šaštíne rukopoložil bratislavský eparcha vladyka Peter Rusnák dvoch diakonov na presbyterov: Michala Janočka a Petra Sahajdu.
Obrad kňazskej vysviacky sa konal po Cherubínskej piesni a veľkom vchode. Po obrade, ktorým sa svätenci symbolicky zasnubujú s oltárom, na ktorom ako kňazi budú sláviť božskú liturgiu, kandidáti vyznali vieru a predniesli sľub vernosti biskupovi, pápežovi a ich nástupcom. Podstatným znakom kňazskej vysviacky je už od čias apoštolov vkladanie rúk a konsekračná modlitba. Tú predniesol vladyka Peter nad jednotlivými svätencami, ktorí kľačali pred oltárom a pri ktorej im položil na hlavu omofor. Nasledovala osobitná prosebná jekténia za svätencov, počas ktorej si na znak úplnej odovzdanosti Bohu ľahli na zem (veľká prostrácia). Biskup následne odovzdal novokňazom jednotlivé časti kňazského rúcha (epitrachil, narukávniky, pojas, felón) a liturgikon, pričom zhromaždenie odpovedalo viacnásobným spevom „Axios“, čo po grécky znamená „je hodný“. Novokňazi potom pozdravili bozkom pokoja svätiteľa i všetkých spoluslúžiacich kňazov a spolu s nimi slávili svoju prvú sv. liturgiu.
Z homílie
V homílii sa eparcha zamýšľal nad otázkou, ktorú položil Ježiš vo večeradle apoštolom po tom, čo im umyl nohy: „Chápete, čo som vám urobil?“ Ako môžeme vybadať z odpovede Šimona Petra, nie veľmi to pochopili. Preto Ježiš povie Šimonovi: Ak neprijímaš tento znak mojej lásky, mojej poníženosti, tak potom čo máme spoločné? Povedz mi, či si pochopil poníženosť, poslušnosť a službu lásky druhému človekovi. Ak sa tomuto brániš, nič si nepochopil. Nebudeš mať so mnou podiel. A táto otázka je dnes pre všetkých nás, a zvlášť pre našich dvoch novokňazov. Chápete, čo som vám urobil? No čo také som vám urobil? – Navliekol som vás do pekných odevov, položil som na Vás ruky, no a čo?
Ako vladyka zdôraznil, keď človek prijíma sviatosti (krst, pokánie, manželstvo, vysviacku,…) Ježiš Kristus sa v tej chvíli zjednocuje s ním. Zjednocuje sa s tebou v krste, v pokání, vo sviatosti manželstva, ba v každej chvíli tvojho života. Pretože ťa miluje a chce, aby si objavil, pochopil a prijal jeho lásku.
Modlime sa, aby sme ako kresťania toto pochopili, toto prijali a toto žili. Boh sa stal človekom a zišiel dolu z neba, aby žil v tej biede a hriechu s nami, lebo my a celý svet, máme takpovediac len jednu jedinú predstavu: my sa tu trápime s vojnou, s hladom, so zdražovaním cien, s potratmi, a bojmi atď. zatiaľ čo Boh si žije tam hore na nebesiach, a dáva nám dobré rady. Robte toto, robte hento, nebuďte takí, buďte takí… Ale nie je to tak.
Ježiš Kristus sa stal človekom, aby sa stotožnil s tebou, s tvojím životom, s mojím životom, okrem hriechu. A naviac, ten hriech vzal na seba. Len jedno jediné od nás chce: Priznaj sa k nemu. Netvrď, že to, čo robíš zlé, je dobré. To je ten problém. Všetko by Boh odpustil, len tam, kde niet pokánia, tam nemôže zasiahnuť. Čo je pokánie? Uveriť v túto lásku a povedať: Bože, buď milostný mne hriešnemu! Toľko stačí. Že to, čo robíš, tie vraždy, smilstvá, krádeže, ohováranie, politické svinstvá, to je zlé.
Lebo ak budeš tvrdiť, že robíš dobre a nič sa nedeje, no tak dobre, tam potom Božia láska ide popri tebe. Ona jestvuje, ale ty ju neprijímaš. Rob ako myslíš. Boh sa na teba nenahnevá, nenaštve a nevykrúti ti krk, ale čaká na tvoje obrátenie, na toto pochopenie. Či pomenuješ, hriech hriechom, zlo zlom, a uvidíš Božiu lásku a Božie odpustenie. Toto je celá matematika, celé tajomstvo duchovného života, lásky Boha k človekovi. Potom pochopíš: No čo som vám také urobil? Videl si niečo hlbšie, alebo len nejaké obrady? – Zomrel som za teba na kríži. Tak ťa milujem, tak som zamilovaný do teba, že keby bolo treba, aj dnes za teba zomriem. A keby si bol jediný na svete, aj tak za teba zomriem, pretože si stvorený na obraz boží. Ak toto človek nepochopí, potom je slepý, ide si svojou cestou.
Kazateľ ďalej upriamil pozornosť na sviatok, ktorý sa vo východnom obrade slávil v tento deň: sviatok Spolutrpiacej Bohorodičky. Dnes sa veľa hovorí o tzv. empatii. Vcítiť sa do života, do osudu, do problému toho druhého. Keď nemám lásku, tak si poviem: Mňa nezaťažuj svojimi problémami. Ja mám dosť svojich problémov! Ale keď máš lásku, tak vieš, čo to znamená trpieť spolu so svojím dieťaťom. Keď miluješ, tak vieš, čo to je trpieť s druhým človekom. A práve toto spoluutrpenie, spolucítenie vladyka zdôraznil aj novokňazom:
Kristov kňaz, ktorý reprezentuje Krista na zemi – tak ako každý kresťan, samozrejme – a ktorého Kristus povýšil práve na toto postavenie, má práve túto úlohu, toto poslanie: Plačte s plačúcimi, radujte sa s radujúcimi, buďte všetko všetkým! Toto je kresťan, toto je kňaz. Trpieť s tými druhými. Vidíme okolo seba veľa ľudí, ktorí sú skutočne v utrpení. Nemusí to byť nejaké telesné utrpenie v tom slova zmysle, že majú rakovinu, že majú ťažkosti, bolesti, zlomené nohy a ja neviem čo všetko. Ale oni trpia. Nepoznajú cestu, nevedia, kde je zmysel ich života, nestretli sa s Ježišom Kristom s jeho láskou, a preto trpia. A toto je kňaz, ten, ktorý má trpezlivosť, lásku, pochopenie vidieť týchto ľudí a ísť a kráčať s nimi. To, čo Svätý Otec František tak zdôrazňuje: Kráčať spolu s druhými. Cirkev je tu na to, aby sprevádzala utrpenie týchto ľudí, celý tento svet. My sme sviatosťou spásy pre všetkých. Kiež by sa toto naplnilo vo Vašom živote, milí novokňazi, i v živote každého z nás, aby Ježiš Kristus, ten ktorý je Spasiteľom sveta, ten ktorý sa skutočne stotožnil s touto biedou mojou i tvojou, bol oslávený.
Na záver slávnosti sa vladykovi poďakoval za oboch novokňazov o. Michal Janočko, ktorý pochádza z Bratislavskej farnosti a ktorého starý otec bol kňaz a vynikajúci znalec liturgického spevu (Mikuláš Janočko). Na druhý deň v nedeľu 26. júna o. Michal Janočko slávil v gréckokatolíckej katedrále v Bratislave svoju primičnú sv. liturgiu.
Na mnohaja i blahaja ľita!
-sg-
