V nedeľu 17. septembra 2017 sa v bratislavskej gréckokatolíckej katedrále Povýšenia úctyhodného a životodarného Kríža konala eparchiálna odpustová slávnosť pri príležitosti chrámového sviatku i patrocínia miestnej farnosti, pôsobiacej pri katedrále.
Program odpustovej slávnosti sa začal utierňou a svätou liturgiou v cirkevnoslovanskom jazyku. Po nej nasledovala archijerejská liturgia v slovenskom jazyku, ktorej predsedal vladyka Peter Rusnák, spoluslúžili viacerí kňazi – protosynkel o. V. Skyba, kancelár o. P. Sabol, protopresbyter o. Ľ. Matejovič, farár o. R. Čižik, o. J. Kellö, R. Jáger, o. M. Vadrna a diakon A. Škoviera. Liturgiu spevom sprevádzal Katedrálny zbor Chryzostomos pod vedením dirigenta Martina Škovieru. Počas slávnosti bola vystavená k verejnej úcte ikona s pravými ostatkami Svätého kríža Pánovho.
Slávnostným kazateľom bol biblista a mnohým dobre známy sprievodca po Svätej zemi, o. Róbert Jáger z košickej eparchie. Vo svojej homílii upriamil pozornosť veriacich na Kristov kríž, ktorý je podľa sv. apoštola Pavla „Božou mocou“. Ako zdôraznil, pointou sviatku Povýšenia Pánovho kríža je pozerať sa na Ježiša, na Ukrižovaného, ktorý zachraňuje človeka. Ak sa totiž spoliehame na seba, na svoje talenty, vzdelanie, zázemie, na svoje priateľstvá, sociálne postavenie – skôr či neskôr si život pokazíme. „Kým nepočítam s tým, že nie som všemohúci a je tu niekto, kto mi môže pomôcť, loďka môjho života začne praskať a začne sa topiť. A v konečnom dôsledku je to Ukrižovaný, ktorý nás z toho všetkého ťahá von…Ukrižovaný zachraňuje človeka!“
Kazateľ ďalej poukázal na sv. apoštola Pavla ako vynikajúci príklad človeka, ktorý si najprv išiel za svojimi plánmi a dychtivo prenasledoval kresťanov. Stretnutie s Kristom mu úplne zmenilo život, takže sa dal celý do jeho služby, ako o tom píše vo svojich listoch: „Vzdávam vďaky… Ježišovi Kristovi, nášmu Pánovi, že ma uznal za verného a zveril mi službu, hoci som bol predtým rúhač, prenasledovateľ a násilník. No dosiahol som milosrdenstvo…“ (1 Tim 1,12-13a).
Svätý apoštol Pavol vo svojich listoch rozvíja „múdrosť kríža“, ktorý je pre svet bláznovstvom a pre židov pohoršením, ale pre kresťanov je kríž Božou mocou: „My však ohlasujeme ukrižovaného Krista.. .Božiu moc a Božiu múdrosť“ (1 Kor 1,23.24).
Kazateľ ďalej zdôraznil, že práve v dnešnom modernom a všetko ľahko relativizujúcom svete je veľmi potrebné pozerať sa na Krista a kráčať spolu s Kristom: „Pozeraj sa na mňa, lebo tento kríž, ktorý je zdanlivo potupou, pri neúspechoch sa stáva novou cestou. Kríž, ktorý je zdanlivo prehrou, sa stáva víťazstvom. A my túto Božiu moc a Božie milosrdenstvo môžeme zakúsiť, ak budeme mať ten istý postoj ako apoštol Pavol.“
Podľa biblistu, sme pozvaní k tomu, aby sme na svojom vlastnom živote – cez veľkodušnosť, trpezlivosť a milosrdenstvo Ježiša Krista – zakúsili Božiu moc. A touto Božou mocou je práve kríž.
V závere homílie kazateľ zaželal prítomným, aby mali odvahu a vôľu sa zastaviť a pozrieť sa na kríž; aby mali odvahu a vôľu sa zastaviť a pozrieť sa na seba samých a objaviť podstatu: „Ježiš sa zmilúva nado mnou, ktorý som bol taký, taký a taký. Za to mu ďakujem. A idem a o tom rozprávam. Lebo v tom je Božia moc, ktorá zachraňuje mňa, ale zachraňuje aj ľudí okolo mňa“.
Na záver odpustovej slávnosti sa ako zvyčajne konalo myrovanie. Kvôli hustému dažďu sa však nekonala tradičná procesia okolo chrámu s čítaním štyroch evanjelií. Prítomní však mali možnosť prežiť slávnostné chvíle aj v bratskom spoločenstve pri agapé vo veľkej sále Eparchiálneho úradu.
Stanislav Gábor
