Tieto tri dni, ktoré Cirkev nazýva sväté a veľké, majú v rámci liturgického vývoja Svätého týždňa jasne definovaný účel.
Pascha znamená „prechod“. Pre Židov bol tento sviatok každoročnou oslavou ich celých dejín ako spásy, a spásy ako prechodu z egyptského otroctva do slobody, z exilu do zasľúbenej zeme. Pascha bola aj predobrazom posledného prechodu, ktorý vedie do Božieho kráľovstva. A Kristus bol naplnením paschy. Kristus vykonal posledný prechod, prechod zo smrti do života, z tohto „starého sveta“ do nového sveta, do nových čias kráľovstva. Kristus nám umožnil tento prechod. Hoci žijeme „v tomto svete“, už môžeme „nebyť z tohto sveta“, t. j. môžeme byť slobodní od otroctva smrti a hriechu a mať účasť na „budúcom svete“. Ale kvôli tomu musíme urobiť svoj osobný prechod, odsúdiť starého Adama v sebe, obliecť si Krista v smrti krstu a mať pravý skrytý život s Kristom v Bohu, v „budúcom svete“… Pascha preto už viac nie je len každoročnou peknou slávnosťou a spomienkou na minulú udalosť. Je samotnou jasne prejavenou udalosťou, ktorá je nám daná, je to vždy účinná udalosť, ktorá zjavuje, že náš svet, naša doba a náš život sú na svojom konci, a zvestuje Začiatok nového života. Úlohou prvých troch dní Svätého týždňa je vlastne postaviť nás pred tento posledný, konečný zmysel paschy, aby sme sa pripravili pochopiť ju v celom jej rozsahu.
Takéto eschatologické zameranie, totiž posledné, rozhodujúce a finálne, je jasne zdôraznené tropárom, ktorý sa spieva počas týchto troch dní:
„Hľa, Ženích prichádza uprostred noci: blažený je sluha, ktorého nájde bdieť, nehodný je sluha, ktorého nájde zaháľať. Dávaj pozor, duša moja, aby ťa neovládol spánok, aby si nebola vydaná smrti a vylúčená z kráľovstva. Vstúp do seba a volaj: Svätý, svätý, svätý si, Bože, na príhovor beztelesných síl zmiluj sa nad nami.“
Polnoc je chvíľou, keď starý deň dospieva k svojmu koncu, aby prenechal miesto novému dňu. A tak je táto hodina pre kresťana symbolom doby, v ktorej žije. Na jednej strane, Cirkev je ešte v tomto svete, zažíva jeho slabosti a tragédie. Na druhej strane, jej pravé bytie nie je z tohto sveta, pretože je Kristovou nevestou a jej misiou je ohlasovať a odhaľovať príchod kráľovstva a nový deň. Jej život je neustálym bdením a očakávaním, bdením zameraným na svitanie tohto nového dňa. No my vieme, aká silná je ešte naša pripútanosť k starému dňu, k svetu s jeho žiadostivosťami a hriechmi. Vieme, ako hlboko ešte patríme do „tohto sveta“. Videli sme svetlo, poznáme Krista, počuli sme hovoriť o pokoji a radosti nového života v ňom, a napriek tomu nás svet ešte drží v otroctve. Táto slabosť, toto neustále zrádzanie Krista a táto neschopnosť darovať úplnosť svojej lásky jedinému skutočnému objektu lásky, sú skvelo vyjadrené v exapostilárione týchto troch dní:
„Vidím, Pane, tvoju vyzdobenú svadobnú sieň, a nemám odev, aby som sem mohol vstúpiť. Daj zažiariť odevu mojej duše, darca svetla, a spas ma.“
Tá istá téma je ďalej rozvíjaná v evanjeliových čítaniach počas týchto dní. Ide predovšetkým o celý text štyroch evanjelií (až do Jn 13,31), čítaný počas hodiniek (prvej, tretej, šiestej a deviatej), ktorý ukazuje, že kríž je vrcholom celého Kristovho života a služby, kľúčom k ich správnemu pochopeniu. Všetko v evanjeliu vedie k tejto poslednej Ježišovej hodine a všetko treba vnímať v jej svetle. A ďalej každá bohoslužba má svoj evanjeliový úryvok.
Pondelok:
Na utierni: Mt 21,18-43: podobenstvo o neplodnom figovníku, symbole sveta, ktorý bol stvorený, aby prinášal duchovné plody, no zlyhal vo svojej odpovedi Bohu.
Liturgia vopred posvätených darov: Mt 24,3-35: Ježišova veľká eschatologická reč, znamenia a ohlásenie konca: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová na nepominú.“
Utorok:
Utiereň: Mt 22,15.23-39: odsúdenie farizejizmu, totiž slepého a pokryteckého náboženstva tých, ktorí si namýšľajú, že sú vodcami ľudí a svetlom sveta, no v skutočnosti zatvárajú „nebeské kráľovstvo pred ľuďmi“.
Liturgia vopred posvätených darov: Mt 24,36-26,2: koniec; podobenstvá o konci: päť panien, ktoré majú dostatok oleja vo svojich lampách, a päť pochabých panien, ktoré neboli pripustené k svadobnej hostine; podobenstvo o desiatich talentoch: „buďte pripravení, pretože Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete.“ A nakoniec posledný súd.
Streda:
Utiereň: Jn 12,17-50: odmietnutie Krista: vyostrenie konfliktu, posledné varovanie: „Teraz je súd nad týmto svetom… Kto ma odmieta a neprijíma moje slová, má toho, ktorý ho odsudzuje: slovo, ktoré som hlásal, ho odsúdi v posledný deň.“
Liturgia vopred posvätených darov: Mt 26,6-16: žena, ktorá vyleje drahocenný olej na Ježišovu hlavu, je to obraz lásky a pokánia, ktoré ako jediné nás pripája ku Kristovi.
Tieto evanjeliové úryvky sú vysvetľované a komentované v hymnografii týchto dní: stichiry, triódy (krátke kánony pozostávajúce z troch ód a spievané na utierni), v priebehu ktorých opakovane zaznieva táto výzva: koniec a súd sa približujú, pripravme sa!
„Keď Pán prichádzal k dobrovoľnému umučeniu, cestou povedal apoštolom: hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný, ako je o ňom napísané.
Poďme teda, vystúpme aj my s ním s očistenými mysľami, nechajme sa ukrižovať s ním a skrze neho odumrime pôžitkom tohto sveta, aby sme žili s ním a počuli ho zvolať: Už viac nevystúpim do pozemského Jeruzalema, aby som trpel, ale vystúpim k svojmu Otcovi a vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a vášmu Bohu, a so sebou vás vyzdvihnem do nebeského Jeruzalema v nebeskom kráľovstve.“
(utiereň v pondelok)
„Hľa, duša moja, Vládca ti zveruje talent: s bázňou prijmi tento dar, nechaj ho priniesť plody pre toho, ktorý ti ho dal, jeho rozdávaním chudobným a získaj si za priateľa Pána, aby si mohla stáť po jeho pravici, keď príde v sláve, a aby si počula ten blažený hlas, ktorý ti povie: Vstúp, sluha, do radosti svojho Pána. Pre svoje veľké milosrdenstvo, Spasiteľ, uznaj tohto poblúdenca za hodného mať účasť na tejto radosti.“
(utiereň v utorok)
Počas celého obdobia Štyridsiatnice sa čítajú na večierni dve starozákonné knihy: Genezis a Príslovia. Na začiatku Svätého a Veľkého týždňa ich nahrádzajú knihy Exodus a Jób. Exodus je príbehom oslobodenia Izraela z egyptského otroctva, jeho paschy. Táto kniha nás disponuje, aby sme pochopili Kristov exodus k Otcovi, naplnenie celých dejín spásy v Kristovi. Jób, muž bolestí, je ikonou Krista v Starom zákone. Toto čítanie oznamuje veľké tajomstvo Kristovho utrpenia, jeho poslušnosti a jeho obety.
Liturgická štruktúra týchto troch dní je rovnaká ako počas Štyridsiatnice: preto obsahuje modlitbu sv. Efréma Sýrskeho s veľkými poklonami, dlhšie čítanie žaltára, liturgiu vopred posvätených darov a veľkopôstny liturgický spev. Sme ešte v období pokánia, lebo iba pokánie nám môže umožniť účasť na pasche nášho Pána a otvoriť nám brány paschálneho sviatku.
V Svätú a Veľkú stredu, keď sa končí liturgia vopred posvätených darov a už boli odnesené sväté dary z oltára, kňaz posledný raz recituje modlitbu sv. Efréma. V tejto chvíli príprava dospeje k svojmu koncu. Pán nás teraz pozýva na svoju Poslednú večeru.
Z taliančiny preložil o. Ján Krupa. Prečítajte si aj predošlé články od protojereja Alexandra Schmemanna.
Prevzaté z: Konzervatívny denník postoj, Svet kresťanstva