Napísal 2. júla 2020

Rímsky biskup zavítal pred štvťstoročím po prvýkrát do metropoly Šariša

Prešov 2. júla (TK KBS) Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa v Prešove uskutočnila historická udalosť. Druhého júla 1995 sem prvýkrát v dejinách v osobe Jána Pavla II. zavítal rímsky biskup. Pri tejto príležitosti publikujeme so súhlasom redakcie časopisu Slovo príspevok Miroslava Dancáka (Slovo, 13/2020).

V prvú júlovú nedeľu bol pri tejto príležitosti priestor pred mestskou halou zaplnený veľkým množstvom ľudí. Iba gréckokatolíkov bolo dvestotisíc. Pápež prišiel do Prešova z Košíc, kde v dopoludňajších hodinách pri liturgickej slávnosti kanonizoval svätých košických mučeníkov. Najprv sa zastavil v Katedrále sv. Jána Krstiteľa, kde sa modlil pri telesných ostatkoch hieromučeníka P. P. Gojdiča.

Svätý Ján Pavol II., známy svojou snahou o ekumenizmus, neočakávane po návšteve katedrály prešiel papamobilom historickou časťou mesta k pamätníku 24 obetí evanjelických veriacich, ktorí boli zavraždení v Prešove v roku 1687. Tam sa za nich spolu s biskupom Evanjelickej cirkvi a. v. Jánom Midriakom a prešovským gréckokatolíckym biskupom Mons. Jánom Hirkom pomodlil modlitbu Otčenáš. Evanjelický biskup Július Filo príchod Jána Pavla II. označil za malý zázrak a biskup Ján Midriak hodnotil pápežovo gesto ako krok k vzájomnému zblíženiu.

Papamobil so Svätým Otcom prešiel Hlavnou ulicou, ktorú lemoval veľký počet ľudí, k bývalej mestskej hale, kde ho skandovaním privítali státisíce veriacich. Tu na pódiu pod modrým baldachýnom privítal pápeža vtedajší prešovský biskup Mons. Ján Hirka. V príhovore spomenul, že toto stretnutie gréckokatolíci prežívajú ako zázrak, lebo v ňom je citeľný dotyk Božej lásky. „Cítime to ako pohladenie láskavou rukou milovaného otca, po kto- rom sme toľko rokov túžili,“ povedal biskup Hirka.

Okrem prítomnosti pápeža Jána Pavla II. bola vtedy silným a nezabudnuteľným okamihom modlitba Akatistu k Presvätej Bohorodičke. Akatist spieval skoro tristočlenný spevácky zbor a liturgicky ho viedol otec Vojtech Boháč. Hlboká modlitba a nádherný spev strhli do spevu celý zástup ľudí, ako aj samotného Svätého Otca.

Po modlitbe Akatistu začal pápež svoj príhovor pozdravom Slava Isusu Christu. Ocenil v ňom hrdinstvo Gréckokatolíckej cirkvi, vyzdvihol svedectvo vernosti pôvodnému odkazu Cyrila a Metoda, keď povedal: „V dejinách boli chvíle, keď sa zdalo veľmi ťažké zachovať tento model, ktorý spájal rozdielnosť tradícií s požiadavkou jednoty, akú chcel Kristus pre svoju Cirkev. Ale vaša prítomnosť tu je výrečným svedectvom o tom, ako možno byť po stáročia a napriek všetkým ťažkostiam vernými pôvodnému modelu.“ Jeho slová boli prerušované búrlivým potleskom a zvolávaním „Je to tak“.

Ďalej pápež povzbudil veriacich, aby boli hrdí na svoju tradíciu a chránili si ju. Spomenul aj dramatickú situáciu z minulosti, keď vyzdvihol príkladnú a silnú vieru veľkého počtu laikov, rehoľníkov, rehoľníčok, kňazov a duchovných pastierov. Spomenul utrpenie biskupa Vasiľa Hopka a mučeníctvo biskupa Pavla Gojdiča a dodal: „Je to vzácny príspevok, ktorý vaše spoločenstvo dáva do pokladnice Cirkvi.“ Potvrdením jeho slov bolo blahorečenie biskupa Gojdiča a rehoľného kňaza Dominika Trčku v roku 2001 a o dva roky neskôr blahorečenie biskupa Vasiľa Hopka.

Mladých oslovil výzvou, aby nanovo objavili svoje korene, lebo sú to kresťanské korene, ktoré priniesli hodnoty a civilizáciu celej Európe. Vo svojom príhovore pozdravil aj pravoslávnych veriacich a ich pastierov slovami: „Modlím sa za odstránenie všetkých napätí, ktoré vznikli z historických dôvodov, aby sme mohli kráčať vo vzájomnom porozumení k plnej jednote.“ Akatist sa skončil o 19. hodine. Po ňom sa pápež rozlúčil s veriacimi a v sprievode áut odišiel do Spišskej Kapituly.

PLNÉ ZNENIE príhovoru je možné nájsť TU

„Aj po dvadsiatich piatich rokoch je odkaz svätého Jána Pavla II. stále silný. V Prešove nám jeho návštevu a záujem o nás pripomína Ulica Jána Pavla II. pri mestskej hale, socha v nadživotnej veľkosti pri Konkatedrále sv. Mikuláša a pamätné tabule v Katedrále sv. Jána Krstiteľa, a pri pamätníku obetí zavraždených za Caraffovho krvavého súdu. „Peter našich čias“ pred štvrťstoročím osobne prišiel, aby nás posilnil vo ver- nosti Kristovi a jeho Cirkvi. Vtedy sme zvolávali: „Je to tak“. Dokážeme to aj teraz po uplynutí času zvolať s takým zápalom, radosťou a živou vierou?,“ uviedol Miroslav Dancák.


Zdroj: TK KBS / Slovo, 13/2020

Kategória: Zo života Cirkvi