372
Pamiatka nášho otca svätého Bazila Veľkého, arcibiskupa kapadóckej Cézarey.
Meno Bazil má grécky pôvod a znamená „Kráľovský“.
Učiteľ cirkvi sa narodil v období rokov 329 až 331 v kapadóckej Cézarey. Pochádzal zo vznešenej kresťanskej rodiny a mal troch súrodencov.
Po klasických štúdiách v Cézaee, Konštantínopole a v Aténach sa vrátil do rodiska. V roku 356 prijal krst a na asketický život, podľa ideálu Eustatia zo Sebasty. Po študijnej ceste do mníšskeho Orientu, založil spolu s Gregorom Naziánskym v Ponte kláštor. Tu obaja na základe Origenových diel napísali „Filokaliu“. Bazil tu tiež vytvoril dielo „Moralia“ a prvý koncept spisu „Asketikon“. V roku 360 sa zúčastnil synody v Konštantínopole.
Druhým prelomom v jeho živote bol návrat zo samoty do cirkevno-pastoračného života. V roku 364 sa v Cézaree stal kňazom a rozvinul intenzívnu pastoračnú, sociálnu a cirkevno-politickú činnosť. O šesť rokov neskôr sa Bazil stal cézarejským arcibiskupom a metropolitom Kapadócie. V tomto úrade bojoval proti násilne sa rozširujúcemu arianizmu, urovnal napäté vzťahy s pápežom Damazom pre Melétia z Antiochie, formoval liturgiu a angažoval sa v sociálnej oblasti. Dal vybudovať dom pre pútnikov, nemocnicu pre chudobných a lekársky výskumný ústav.
Unavený z námah a trápený chorobou zomrel 1. januára 379.
Svätý Bazil Veľký je vzhľadom na svoju cirkevno-politickú činnosť, najväčší z troch Kapadóčanov. Stal sa stĺpom nicejskej viery. Na poli askézy sa svojimi dielami stal otcom východného cenobitizmu. Už jeho súčasníci ho nazývali „Veľký“.
Podľa LThK – Lexikon für Theologie und Kirche spracoval Ján Sabol ml.
Zdroj: vysielané Rádiom LUMEN
