„A zasa sme o rok starší“ – známa fráza, ktorú často používame pri novoročnej gratulácii. Podávame si ruky, prajeme si všetko najlepšie a pritom konštatujeme, že čas letí a roky ubiehajú. Áno, posledný deň končiaceho sa roka, ako aj ten nový, je pre nás prelomový. Konštatujeme, že niečo sa skončilo a čosi nové začína. Ale aj liturgický kalendár, tak ako nám ho dáva Cirkev v tomto období, nám jasne hovorí: včera sa skončilo obdobie sviatku Narodenia nášho Spasiteľa Ježiša Krista a dnešným dňom začíname ďalšiu časť liturgického obdobia
Sviatok Obrezania nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý dnes slávime nám otvára ďalšie obdobie v liturgickom roku Cirkvi. Jedno sa skončilo a druhé začína. Tento sviatok nám pripomína jednu dôležitú pravdu našej viery, že Ježiš Kristus, vtelený Boží Syn sa stal jedným z nás, podobným nám vo všetkom, okrem hriechu. Prijal náš životný údel, aby sme my skrze jeho milosť mohli byť novým stvorením. Dnešné slovo nám hovorí: „Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky“.
Obriezka v Izraelskom národe bola dôležitým aktom viery. To bol úkon, ktorý sa vykonával na každom narodenom dieťati mužského pohlavia na znak tej skutočnosti, že Boh uzavrel zmluvu so svojím ľudom. Každý pravoverný Izraelita na sebe niesol tento viditeľný znak, že sa k tejto zmluve hlási a chce mať podiel na dedičstve svojich otcov, ktoré Boh prisľúbil Abrahámovi a jeho potomstvu. „Ale aj ty zachovaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po tebe vo všetkých pokoleniach! Toto je moja zmluva medzi mnou a vami a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia! … a bude to znakom zmluvy medzi mnou a vami … na ôsmy deň nech je obrezaný každý z vás mužského pohlavia z pokolenia na pokolenie …“ ( Gen 17, 9 – 12 ).
Obriezka, ako vonkajší akt vyjadrovala vyvolenie Božieho ľudu, jeho práva aj povinnosti voči Bohu. Bola viditeľným znakom, že z Abrahámovho potomstva sa narodí Mesiáš, ona nespôsobovala ospravedlnenie, ale vzbudzovala vieru, nádej a lásku k Bohu a k naplneniu jeho prisľúbení, ktoré sa viditeľne začali uskutočňovať narodením jeho Syna Ježiša Krista. Obriezka vykonaná na Ježišovi Kristovi bola nielen potvrdením jeho mesiášstva, ale vo chvíli jej prijatia aj potvrdením toho, čo celými dejinami Izraela predstavovala, predobraz sviatosti krstu. Obriezkou sa totiž stával starozákonný človek členom Božieho ľudu tak ako krstom sa stávame členmi Kristovho kráľovstva. Sv. apoštol Pavol v liste Kolosanom píše: „V ňom, [v Ježišovi Kristovi], ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením z hriešneho tela. S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych“ (Kol 2, 11-12).
Toto je prelomový čas. Starý sa pominul a nastáva nový. Je to čas, keď si treba obrezať srdce. A tak, ako sme sa tešili z Kristovho narodenia, tak v radosti prijmime jeho prítomnosť v nás, lebo iba on svojou milosťou môže uskutočniť túto duchovnú obriezku, ktorá nás bude robiť novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové. Kiež, by tento Nový rok bol aj na príhovor Svätého Bazila Veľkého, ktorého sviatok si tiež dnes pripomíname časom tejto milosti, ktorá nás bude činiť novým vyvoleným Božím ľudom. Ľudom plným viery, nádeje a lásky, ktorá všetko pretrpí, všetko prekoná, všetko vydrží. Lásky, ktorá nikdy nezanikne.
o. Vladimír Skyba
Ikona Obrezania Pána zo Šarišského Štiavnika, okr. Svidník, z dreveného Chrám sv. Michala archanjela, ktorý zanikol v roku 1928; Šarišské múzeum Bardejov.
