Napísal 26. októbra 2018

Svätý Demeter – 26. október

alt 26. októbra si byzantská cirkev pripomína sviatok sv. Demetra. Tento svätec sa teší mimoriadnej úcte v Grécku, ale aj medzi slovanskými národmi. Na Veľkej Morave, teda aj na území dnešného Slovenska, siaha úcta sv. Demetra do cyrilometodských čias spolu s úctou sv. pápeža Klimenta. Dôvod je tu pomerne jednoduchý. Sv. Demeter bol patrónom rodiska sv. Cyrila a Metoda, čo už samo osebe predpokladá, že obaja bratia mali k nemu blízky vzťah.

Podľa hagiografických legiend zo 6. storočia bol svätý Demeter synom rímskeho prokonzula v meste Solún. Jeho rodičia boli kresťanmi, v ich dome sa veriaci schádzali na modlitby, v tajnej domácej kaplnke bol pokrstený aj Demeter. Po otcovej smrti bol Demeter pozvaný na dvor cisára Maximiána. Cisár, keď spoznal jeho vojensko-administratívne schopnosti, ho ustanovil za prokonzula mesta Solúna a celej provincie. Jeho hlavnou úlohou malo byť zabezpečenie obrany pred barbarmi a boj proti šíriacemu sa kresťanstvu. Ale práve tento posledný cisárov príkaz Demeter nemohol a nechcel plniť. Práve naopak, vo svojej vysokej funkcii sa verejne prihlásil ku kresťanskej viere. Namiesto prenasledovania kresťanov sa dal do ohlasovania Krista a vyvracania pohanských bludov. Jeho správanie a príklad priviedli k obráteniu množstvo pohanov.

Keď sa o tom dozvedel cisár, rozhodol sa osobne zasiahnuť. Demeter pred jeho príchodom rozdal svoj majetok chudobným a pôstom a modlitbou sa začal pripravovať na svoj ďalší osud. Keď aj na osobnú výzvu cisára odmietol zrieknuť sa kresťanstva, bol uvrhnutý do väzenia. V tom čase Maximián usporiadal v cirkuse veľké hry. Ich hlavným hrdinom bol cisárov obľúbenec, gladiátor Lyj. Ten porážal všetkých súperov, ktorých mu vyberali spomedzi kresťanských vojakov. Vo svojej pýche vyzýval k súboju akéhokoľvek kresťana, aby obhájil česť svojho Boha. Na túto jeho výzvu sa prihlásil mladý solúnsky kresťan menom Nestor. Pred súbojom navštívil vo väzení Demetra a prosil ho o modlitbu a požehnanie. Takto duchovne vyzbrojený zvíťazil v nerovnom súboji. Toto víťazstvo posilnilo na duchu miestnych kresťanov a dodalo im odvahy. Cisár, ktorý nedokázal zniesť porážku svojho obľúbenca, sa rozhodol dať popraviť víťaza Nestora a takisto aj Demetra, na príhovor ktorého Nestor zvíťazil. Takto bol Nestor sťatý mečom a Demeter bol vo väzení prebodnutý kopijou 26. októbra roku 306. Sv.

Demeter bol v Byzancii uctievaný aj ako patrón vojakov a obranca otčiny. Spomedzi solúnskych bratov, sv. Metod bol dlhé roky správcom – archontom – balkánskej provincie v Macedónsku, v povodí rieky Struma. V rámci svojho administratívneho úradu bol vlastne aj vojenským veliteľom pohraničného územia, „videl nesčíselné nepokoje v tomto živote” – nuž dá sa len logicky predpokladať, že ako všetci vojaci tých čias, aj on mal ku svojmu stavovskému patrónovi vrúcnu úctu. Túto úctu šíril, spolu so sv. Cyrilom aj u našich predkov.

Najvýraznejším prejavom liturgického kultu sv. Demetra u cyrilometodkej misie je Kánon utierne sv. Demetra. Autor, pravdepodobne jeden zo svätých bratov, tu cez oslavnú pieseň sv. Demetrovi vyspieval aj svoju lásku k vlasti a rodnému mestu. „Ó slávny, tvoja krajina o tebe vie, že ako nový Mojžiš si premohol modlársku lesť, a tak uvádzaš svoj ľud do večných príbytkov, preto ťa dnes, blažený, čestne ctí a dôstojne oslavuje“.

O Demetrových čnostiach a zázrakoch však vie už nielen jeho pôvodná krajina, ale aj novopokrstení Slovania. Tí Slovania, ktorí boli kedysi najväčším nebezpečenstvom pre Solún, Metodovou zásluhou sa modlia: „O tvojich podivuhodných zázrakoch sa rozpráva aj medzi barbarmi, lebo si zahubil všetkých barbarov, čo napadli dedičstvo tvojho Vládcu, Krista, mesto amastridské. Preto si stavia chrám“. Spomienka na „mesto amastridské“, ktoré z vďačnosti za ochranu stavia chrám sv. Demetrovi je veľmi zaujímavá. Možno ňou autor chcel poukázať na to, že sv. Demeter chráni nielen „svoje“ mesto, ale každé mesto, v ktoromkoľvek kraji sa mu zasvätí, dostáva sa do jeho zvláštnej ochrany. Sv. Demeter je tak predstavený nie len ako osobitný patrón Byzantíncov (s ktorými boli Slovania práve neraz vo vojnovom konflikte), ale ako ten, ktorého Božia „Múdrosť, (…) určila za slávneho milovníka otčiny“. Nepriamo obsahuje tento verš aj výzvu k zasväcovaniu chrámov na počesť sv. Demetra.

Od príchodu na Veľkú Moravu až do posledných dní Metodovho života bolo účinkovanie sv. Cyrila a Metoda a celej byzantskej misie vystavené útokom neprajníkov. O týchto ťažkostiach hovorí Život Metodov veľmi plasticky, keď pripomína, že „na všetkých cestách upadal do mnohých nebezpečenstiev od diabla, na pustatinách medzi zbojníkov, na mori od zvíchrených vĺn, na riekach od nečakaných zátoní (…) od falošných bratov“.

Nie náhodou sa tieto trpké skúsenosti odrazili aj v modlitbe, kánone sv. Demetra. „Voláme k tebe, blažený. Zachráň nás, čo s vierou ospevujeme tvoj sviatok. A ešte ťa prosíme: Zachráň svojich služobníkov od nebezpečenstiev, ktoré im teraz hrozia….“.

Nebezpečenstvá na cestách boli pre putujúcich misionárov súčasťou života. Putovanie po neznámych a „cudzích“ krajoch sa preto odráža aj v kánone. „Ó múdry, prečo my jediní tvoji úbohí služobníci, zbavení sme tvojej krásy a pre lásku k Stvoriteľovi chodiac po cudzích krajoch a mestách, ó blažený, sme vystavení posmechu trojjazyčníkov a bludárov?“

Toto „chodenie po cudzích mestách“ a „posmech trojjazyčníkov“ sa vzťahujú nielen na účinkovanie medzi veľkomoravskými Slovienmi, ale aj na ďalšie putovania, ktoré boli s ním spojené. Veď práve keď bol Konštantín „v Benátkach, zišli sa proti nemu biskupi a kňazi, i mnísi ako vrany na sokola a pozdvihli trojrrečový blud a hovorili: Človeče, povedz nám, prečo si utvoril teraz Slovienom písmená a učíš ich, ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštoli, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieroným, ani Augustín? My však poznáme len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách sláviť Boha: Hebrejov, Grékov a Latincov“.

Zvlášť osobná, ba priamo dojímavá, je spomienka na rodný kraj a chrám: „Múdry Demeter, žiariac stojíš pred Božím trónom, nezabudni na nás, ale úctivo sa prihováraj, ó svätý, za biedu nás, pútnikov a cudzincov, ktorí teraz ospevujeme tvoju vznešenosť, lebo k tebe dvíhame svoj zrak a pevne dúfame v tvoj príhovor“.

„Pútnici a cudzinci“ – áno, takéhoto označenia sa zaiste sv. bratom neraz dostávalo, veď aj franskí biskupi vyčítali Metodovi: „V našej oblasti učíš!“ a ďalší protivníci falošne vyhlasovali: „Nám dal pápež moc, tohto však i učenie jeho káže vyhnať!“

„Vypočuj, ó slávny, nás úbohých a zľutuj sa, lebo sme ďaleko vzdialení od tvojho slávneho chrámu a srdce v našom vnútri dnes spaľuje túžba, ó svätý, po tvojom chráme, aby sme sa mu, na tvoj príhovor, raz ešte mohli pokloniť“.

Spomienka na veľkolepý solúnsky chrám sv. Demetra je pochopiteľne plná nostalgie. Pomerne jednoduché veľkomoravské kostolíky, napriek všetkej svojej nádhere primeranej kraju, nemohli súperiť s päťloďovou bazilikou s dvoma matróneami, vyzdobenou mozaikami, ktorá ešte aj z hľadiska dnešných kritérií patrí medzi architektonické a umelecké skvosty.

Pred takmer 1150 rokmi sa poetickým a hlboko duchovným kánonom sv. Demetra modlil k patrónovi svojho mesta sv. Metod, náš prvý arcibiskup a učiteľ. Sv. Cyril a Metod, posilnení dôverou v nebeskú pomoc sv. Demetra, sa pustili, ako sv. Nestor, do boja s pohanstvom, neprajníctvom a nevedomosťou. Tento boj je s istou obmenou aktuálny aj dnes, a preto sa aj my pri spomienke na sv. Demetra môžeme spolu s našimi vierozvestami modliť k nemu i k Presvätej Bohorodičke touto starobylou piesňou :

„Zo strašnej hmly a nevedomosti očisť nás, veď ty miluješ otčinu, múdry Demeter, a svojím príhovorom nám dopraj ospievať v dnešný deň tvoje jasné narodenie“.

„Vieme Panna, že ty si prístav pre tých, ktorých kruto trápi horkosť života. Všetci ťa prosíme, Nepoškvrnená, aby sme vo viere našli svoju útechu“.

Arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, sekretár Kongregácie pre východné cirkvi
Príspevok odznel vo vysielaní Vatikánskeho rozhlasu (23. októbra 2011)

Ikona sv. Demetra z drevenej cerkvi sv. Michala archanjela, Ladomirova, okres Svidník, okolo roku 1510-1530.