Na sviatok Narodenia sv. Jána Krstiteľa 7. júla 2014 (podľa juliánskeho kalendára) sa v poľskom Přemyšli konali oslavy chrámového sviatku archikatedrálneho soboru spojené s oslavami trojitého jubilea metropolitu a arcibiskupa přemyšlsko-varšavskej archieparchie Ivana Martyniaka: 25. výročie biskupskej vysviacky, 50. výročie kňazstva a 75. narodenín. Medzi gratulantmi nechýbali ani predstavitelia susednej prešovskej archieparchie, metropolita a arcibiskup Ján Babjak SJ a pomocný biskup vladyka Milan Lach SJ so sprievodom.
Ivan Martniak – arcibiskup a metropolita přemyšlsko-varšavský sa narodil 20. júna 1939 v dedinke Spas neďaleko mestečka Stary Sambor (dnes západná Ukrajina). Kňazskú vysviacku prijal 29. júna 1964 vo Vroclave; za biskupa bol konsekrovaný 16. septembra 1989 v Čenstochovej; 16. januára 1991 bol menovaný za eparchu přemyšlského a 31. mája 1996 za arcibiskupa metropolitu přemyšlsko-varšavského.
Archijerejská liturgia. Oslavy sa začali v nedeľu 6. júla archijerejskou sv. liturgiou v katedrálnom chráme v Přemyšli, počas ktorej bol posvätený nový prestol. Večer o 17.00 h. sa konal sviatočný koncert na počesť metropolitu. Oslavy troch výročí metropolitu Ivana Martyniaka, spojené s odpustom v miestnej katedrále vyvrcholili v pondelok 7. júla archijerejskou liturgiou, ktorej predsedal jubilant. Koncelebrovali prešovský metropolita a arcibiskup Ján Babjak SJ, vroclavsko-gdaňský eparcha Volodymyr Juščak OSBM, ďalej 29 biskupov (vrátane exarchov) oboch obradov z Poľska, Ukrajiny a ďalších krajín, medzi nimi pomocný přemyšlsko-varšavský vladyka Eugen Popovič, apoštolský nuncius v Poľsku arcibiskup Celestino Migliore, rímskokatolícky přemyšlský arcibiskup Jozef Michalik, a tiež prešovský pomocný biskup Milan Lach SJ. Slávnostnú homíliu predniesol vladyka Volodymyr Juščak OSBM, vroclavsko-gdaňský eparcha.
Bohoslužba sa konala za veľkej účasti duchovenstva přemyšlsko-varšavskej archieparchie a vroclavsko-gdaňskej eparchie, Božieho ľudu, predstaviteľov Podkarpatského vojvodstva (kraja), starostu mesta Přemyšl, predstaviteľov spoločenských a kultúrnych organizácii, ako aj hostí zo zahraničia. Na záver sv. liturgie prítomní biskupi a duchovenstvo predniesli gratulácie metropolitovi jubilantovi kyr Ivanovi Martyniakovi.
Medzi gratulantmi aj prešovskí biskupi. Prešovský arcibiskup Ján Babjak zaželal jubilantovi do Jeho ďalšej arcibiskupskej a metropolitnej služby v Přemyšli veľa zdravia, pokoja, božieho požehnania, na mnohaja i blahaja ľita. Zároveň mu poďakoval za priazeň, ktorú má voči našej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a povedal: „Úprimne sa teším z Vášho trojitého jubilea. Prišiel som Vás pozdraviť spolu s pomocným biskupom Milanom Lachom, s rektorom Kňazského seminára o. Miroslavom Dancákom a prefektom o. Marekom Belejom a s bohoslovcami… Ako vidíte, je to silné zastúpenie z našej prešovskej metropolie sui iuris. Preto sme tu až toľkí, lebo si Vás veľmi vážime a ďakujeme Vám za Vašu priazeň našej Cirkvi.“ Prešovský arcibiskup zároveň jubilantovi odovzdal dar – obraz drevenej cerkvy a kufrík pútnika, ktorý ako povedal obsahuje posilu, „elexír“ do ďalších rokov života.
Oslavy troch významných jubileí arcibiskupa Martyniaka boli prejavom vďačnosti a veľkej lásky a úcty veriacich a duchovenstva k svoju arcipastierovi. Vladyka Ivan je v poradí 46. přemyšlským biskupom. Medzi jeho predchodcami boli významné osobnosti, o. i. Inocent Vynnycký, Atanáz Šeptycký a naposledy blahoslavený biskup Jozafat Kocylovský OSBM. Po likvidácii přemyšľskej eparchie totalitným komunistickým režimom a po takmer polstoročí uprázdnenej premyšlskej biskupskej katedre bolo úlohou metropolitu kyr Ivana vybudovať z ruín Gréckokatolícku cirkvi v Poľsku.
Dodajme, že v minulosti mala prešovská eparchia čulé kontakty s Přemyšlom, o čom svedčia aj mnohé liturgické knihy v cirkevnej slovančine, ktoré možno nájsť na našich farách. Aj v novodobých dejinách našej cirkvi sa prejavuje táto blízkosť, daná aj geograficky, čo neraz potvrdil arcibiskup Martyniak svojou prítomnosťou na našich odpustových slávnostiach v prešovskom biskupstve alebo arcibiskup Babjak v Přemyšli. Symbolom tohto puta je snáď aj rovnaké patrocínium katedrál v Prešove a v Přemyšli (Narodenie sv. Jána Krstiteľa).
Koncert. Ako bolo uvedené vyššie, v predvečer osláv sa konal koncert sakrálnej hudby, na ktorom zazneli mnohé hudobné diela. Predstavil sa na ňom aj chór z Prešovského a Ternopoľského kňazskeho seminára, súbor Ave Maria z Ternopoľa, súbor Krajka z Přemyšla a ďalší intepreti. V rámci koncertu sa konala aj prezentácia knihy o metropolitovi Ivanovi Martyniakovi, ktorá opisuje životnú, kňazskú a biskupskú púť jubilanta a ktorú mu osobne odovzdal pán Vladimír Pylypovič. Na záver koncertu zaspievali oslávencovi všetci prítomní spolu s katedrálnym chórom z Přemyšľa Mnohaj ľita. Na slávnostnom koncerte sa zúčastnili aj biskupi zo Slovenska metropolita Ján Babjak a pomocný biskup Milan Lach, ako aj vladyka Petro Kryk z Nemecka a pomocný biskup Venedikt Alexjuk z Ľvova.
Záver večera patril gratuláciám. Medzi gratulantmi boli zastúpení biskupi a duchovenstvo, deti, mládež, farníci, delegácie cirkevných, spoločenských a kultúrnych organizácií. Vladyka Eugen Popovič, pomocný biskup přemyšľsko-varšavskej archieparcie pozdravil metropolitu v mene přemyšlskej kúrie, pričom pripomenul veľké zásluhy a namáhavú prácu, ktorú vykonal metropolita počas svojej pastierskej služby pri obnove přemyšlského biskupstva.
Životopis
IVAN (JÁN) MARTYNIAK – gréckokatolícky arcibiskup, metropolita přemyšlsko-varšavský.
Narodil sa 20. júna 1939 v dedinke Spas neďaleko Starého Sambora v roľníckej rodine. Krst a sviatosť myropomazania prijal 24. júna 1939 v gréckokatolíckej cerkvi v Terszowe. Detské roky prežil v rodnej dedinke Spas, kde mal na náboženský život obyvateľov rozhodujúci vplyv slávny baziliánsky monastier sv. Onufrija v neďalekom Lavrove. Otec budúceho metropolitu bojoval počas druhej svetovej vojny ako vojak sovietskej armády a zahynul v nemeckom zajateckom tábore pri Drážďanoch. V r. 1946 Ivan Martyniak boli spolu s matkou a bratmi nútení v rámci presídľovacej akcie opustiť rodný kraj. Rodina bola presídlená do dedinky Nowy Waliszów v okrese Bystrzyca v Dolnom Sliezsku (neďaleko severočeských hraníc). Tam zakončil v r. 1954 základnú školu a následne v Bystrzyci strednú školu (lýceum) v r. 1958 maturitou.
Kňaz. Túžiac zasvätiť svoj život duchovnému stavu začal teologické štúdiá v Kňazskom seminári vo Vroclave. Po jeho ukončení v roku 1964 prijal kňazské svätenia z rúk arcibiskupa Boleslawa Kominka. Ako mladý kňaz pôsobil v rímskokatolícke Farnosti sv. Anjelov strážcov vo Wałbrzychu (1964). Po roku pôsobenia v pastorácii mal odísť na štúdiá do Talianska, ale štátne orgány mu odmietli vydať pas. Preto začal postgraduálne teologické štúdiá apologetiky na Katolíckej teologickej akadémii vo Varšave. Následne si prehĺbil svoje vedomosti na Inštitúte duchovného života. V rokoch 1969-1970 bol asistentom v Kňazskom seminári vo Vroclave, a v r. 1973 prednášal na Inštitúte v sliezskom Gorzowe, patriacom pod Katolícku teologickú akadémiu.
V r. 1974 bol o. Ivan Martyniak poverený pastoráciou v gréckatolíckej farnosti v Legnici a onedlho sa stal dekanom. 22. decembra 1981 ho poľský prímas kardinál Jozef Glemp ustanovil za generálneho vikára pre gréckokatolíkov pre južné Poľsko.
Biskup. Svätý Otec Ján Pavol II. ho 20. júla 1989 vymenoval za titulárneho biskupa Vardimissany a pomocného biskupa prímasa Poľska, a zároveň za ordinára pre veriacich východného obradu v Poľsku. Biskupskú choritóniu prijal 16. septembrra 1989 na Jasnej Hore v Čenstochovej. 16. januára 1991 bol biskup Ivan Martyniak vymenovaný Svätou Stolicou za ordinára přemyšlskej – po 45 rokoch obnovnej – gréckokatolíckej eparchie.
31. mája 1996 ho Svätý Otec vymenoval na arcibiskupa a metropolitu novozriadenej premyšlsko-varšavskej gréckokatolíckej metropolie. Intronizovaný v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Přemyšli bol 17. augusta 1996.
Pôvodné přemyšlské biskupstvo východného obradu bolo zriadená v r. 1087. V súčasnosti sa rozprestiera na východ od rieky Visla, t.j. zahŕňa východnú časť Poľska. Je rozdelené na 6 dekanátov, 79 farností a má 54 kňazov.
Spracoval: Stanislav Gábor podľa článkov o. Bohdana Stepana zverejnených na stránke přemyšlsko-varšavskej archieparchie http://cerkiew.nazwa.pl/
Foto: Bohdan Stepan
