Vladyka Peter: Symbolicky zatvárame dvere jubilejného roka, ale čas Božej milosti nekončí
V nedeľu po Kristovom narodení, 28. decembra 2025, sa v zmysle buly Spes non confundit, konalo ukončenie Jubilejného roka v Bratislavskejeparchii. Archijerejskej liturgii v hlavnom Jubilejnom chráme eparchie v Katedrále Povýšenia svätého Kríža o 10.30 h. predsedal vladyka Peter Rusnák spolu s vladykom Milanom, prítomní boli viacerí kňazi a veľký zástup veriacich. Spevom liturgiu skrášlil katedrálny zbor Chryzostomos.
V úvode liturgie vladyka Milan predniesol nasledujúce slová:
Bratia a sestry, spoločne sme prežili Jubilejný rok, ktorého vrcholom bola metropolitná púť do Ríma. Ako jeden ľud sme pozdvihli našu chválu, vďaku a prosbu k Bohu, spájajúc sa s tými, ktorí často nemajú hlas pred ľuďmi, ale ktorých Otec počúva a uznáva za svojich milovaných synov: chorých, starých, väzňov, chudobných. Prostredníctvom jubilejných odpustkov Pán vylial rieku milosti a požehnania. Všetkým daroval svoju nádej a svoj pokoj, posilnil slabé ruky, upevnil kolísavé kolená a každému z nás povedal: Odvahu, neboj sa! Posilnení touto skúsenosťou milosrdenstva a povzbudení stretnutím s ním, dnes ako eparchiálne spoločenstvo, pastieri a ľud, keď slávime pamiatku svätých a spravodlivých Jozefa Snúbenca, Dávida Kráľa a Jakuba, Božieho brata, chceme v Eucharistii vzdávať vďaky a opäť prosiť o odpustenie, uznávajúc, že sme hriešni.
Z homílie
Vo svojej homílii vladyka Peter zaspomínal na sedemdesiate roky, keď bola v Prahe spustená prvá trasa metra, ktorom často opakovali nasledujúce slová: „Ukončete nástup, dveře sa zavírají!“.
Aj my dnes robíme tento úkon, že končíme milostivý rok, svätý rok, Jubileum 2025, ktoré Cirkev vždy vyhlasuje, a ktoré bolo od dávnych čias v cirkvi. Ba bolo zavedené ešte z čias starého zákona. Tieto jubilejné roky boli vždy rezervované na to, že sa vtedy mali odpustiť všetky dlhy a ľudia sa mali zmieriť.
Dvere sa zatvárajú, ukončite nástup. A možnože máme takú predstavu, že sa skončí milostivý rok, dvere sa zabuchnú a hotovo. Ale bratia a sestry, my tu s vladykom Milanom robíme len obrad. My nezatvárame tie dvere. Lebo to nie je v našej moci. A nech to nie je ani v moci tvojej. Lebo my máme niekedy tú túžbu, takú tendenciu a niekedy taký postoj, že zabuchnem niekomu dvere pred nosom. To sa tak hovorí. Zabuchnem a hotovo. Ja som s tebou skončil. Už nemáš šancu ku mne vstúpiť.
A potom, v duchu slov – Podľa seba súdim teba – si myslíme, že aj Boh, Ježiš Kristus, stratí trpezlivosť, tresne s dverami a povie, skončili sme. No to nie je pravda. To by sme ho ponížili na úroveň tvoju a moju. A to je práve tá chyba. Čo, Boh je ako ty? Na jednom mieste v Písme Boh hovorí: Myslíte si, že ja som ako človek? Že Boh je ako človek, že najprv hovorí a potom ľutuje?
Sv. Peter hovorí vo svojom liste, trpezlivosť nášho Pána pokladajte za milosrdenstvo voči sebe (porov. 2Pt 3,15). Toto je dôležité. Nie, že by on bol taký deduško, ktorý už pomaly drieme a ty si môžeš s ním robiť, čo chceš. Nie, Boh je trpezlivý. Boh je láskavý.
Nie my zatvárame dvere. Ty zatváraš dvere pred druhým. Ja zatváram dvere pred druhým. Toto je dôležitá vec.
Ježíš Kristus je ten, ako hovorí Apokalypsa, kto keď ja zatvorí, už nikto neotvorí. A keď On otvára, nikto nezatvorí. Tie dvere sú stále otvorené. Aj pre tvoju švagrinú, tvoju sestru, tvojho manžela, tvojho syna, tvojho suseda, tvojho kolegu. Aby sme na to nezabudli!
Otvorené dvere, otvorené sväté brány – to sme skutočne prežívali celý tento rok; bola to aj symbolika a zároveň aj ten dar, že cirkev ponúka zo svojho pokladu milostí tie odpustky a odpustenia hriechov atď. To všetko bola pravda, ale to neznamená, že to skončilo. Ako hovorí sv. Augustín – keď je čas, je čas na všetko. To je dôležité. Áno, jedného dňa, do istej miery pre každého z nás, skončí čas. To znamená, že prejdeme z tejto časnosti do večnosti. Potom už je koniec. Ale teraz je ešte čas. A dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia.
Toto je ten čas milosti. Toto večné Božie dnes. Symbolicky zatvárame dvere jubilejného roka, ale čas Božej milosti nikdy nemusí skončiť. Ak ty chceš, ak chceš túto milosť akceptovať, môžeš ju prijať, aby sa tá milosť naplnila v tebe.
Po zaambónnej modlitbe vladyka Peter predniesol samotnú modlitbu na ukončenie Jubilejného roku.
Modlitba na zakončenie Jubilea
Bratia a sestry, na záver Jubilejného roka pozdvihnime svoje hlasy v piesni celej Cirkvi, ktorá vzdáva Bohu vďaku za dar jeho odpustenia. Prostredníctvom sviatostí, pútí, modlitby a lásky sme intenzívne prežili Božie milosrdenstvo. Pán zmyl naše hriechy a naplnil nás svojou milosťou. Tak ako učeníci, ktorí uvideli jeho tvár, aj my si uchráňme radosť zo stretnutia s Pánom, a buďme pevní vo vyznávaní svojej nádeje, lebo Boh je verný svojim prisľúbeniam.
Podľa predpisov stanovených pre obrad ukončenia jubilea potom celé zhromaždenie zaspievalo Spev na poďakovanie – Veľké slávoslovie.
V záverečnom prepustení ešte vladyka Peter vyprosoval pre rodinu veriacich, aby jej Boh udelil plnosť svojich milostí a hojnosť svätých darov, vieru, ktorá prenáša hory, nádej, ktorá nesklame a lásku trpezlivú a dobrotivú, aby sa nikdy neodklonili od jeho vôle.
Slávnosť bola zakončená spevom Mnoholitstvije veľkňazovi všeobecnej cirkvi, Svätému Otcovi Levovi, našim vladykom, duchovenstvu a Božiemu ľudu.
-sg-
