Vatikán vydal 7. septembra 2017 novú poštovú známku, ktorej krása potešila nielen filatelistov ale aj mnohých východných kresťanov. Dôvodom vydania je sté výročie založenia Kongregácie pre Východné cirkvi (pôvodný názov dikastéria znel pre Východnú cirkev), ktorú zriadil pápež Benedikt XV. svojím motu proprio Dei providentis datované 1. mája 1917.). Poštová známka s hodnotou 2,55 euro znázorňuje zaprestolnú fresku v kaplnke východnej kongregácie na prízemí paláca Bramante na Via della Conciliazione 34. Toto umelecké dielo vytvoril v rokoch 1940-1943 benediktín, o. Jérôme Leussink OSB, mních známeho monastiera Chevetogne v Belgicku. Známka o veľkosti 96 x 39 mm bola vytlačená v Kanade metódou ofsetovej tlače v náklade 80 000 exemplárov.
Nebeská liturgia. Samotné filatelistické vydanie znázorňuje na známkovom hárčeku Bohorodičku ako Orantu, a pod ňou prijímanie apoštolov. Ikonografia kaplnky predstavuje veľké udalosti dejín spásy, ktoré nachádzajú svoje naplnenie práve v zázraku vtelenia sa Krista. To zobrazuje Oranta, ktorá má vo svojom lone Božské dieťa a motív Eucharistie, prezentovaný v prijímaní apoštolov. Výnimočnosť tejto scény z nebeskej liturgie umocňuje aj jej centrálne umiestnenie, ako v chráme, tak i na známke. Grécky nápis jasne hovorí: Toto je moje telo. Toto je moja krv. Prijímanie apoštolov, ako je tu vyobrazené siaha ikonograficky do 5.-6. storočia. Kresťanský východ nezobrazuje Eucharistiu ako udalosť poslednej večere, ale zdôrazňuje práve sviatostný a tajomný rozmer tohto aktu, a to práve cez ikonografiu prijímania apoštolov. Práve toto vyobrazenie ukazuje i na zjednotenie každého jedného veriaceho s Kristom, ku ktorému pri prijímaní Eucharistie dochádza. Umiestnenie baldachýnu, ktoré úmyselne nerešpektuje perspektívu opätovne zdôrazňuje skutočnosť, že tajomstvo (Eucharistie) presahaje možnosti nášho chápania.
Monastier Chevetogne, známy aj ako Monastier svätého Kríža je benediktínsky monastier v mestečku Chevetogne v Belgicku. Založil ho benediktín Dom Lambert Beauduin (1873-1960), inšpirovaný v mnohom i metropolitom Andrejom Šeptickým z Ľvova. Monastier vznikol pôvodne v mestečku Amay; od roku 1939 bol presťahovaný na súčasne miesto. Zvláštnosťou tohto kláštora je, že mníšska komunita je rozdelená na latinský a byzantský obrad.
Zatiaľ čo modlitby hodiniek sú slávené súčasne podľa latinského, či byzantského obradu v dvoch samostatných chrámoch – západnom i východnom, slávenie eucharistickej liturgie sa vždy koná len v jednej komunite – a vždy sa na nej na znak jednoty zídu vždy všetci bratia. Takto vyjadrujú i navonok myšlienku jednoty, s ktorou bol kláštor založený, a ktorá dáva zmysel celému spoločenstvu. Prekrásny byzantský chrám Povýšenia svätého Kríža bol dokončený v roku 1957 a freskami ho vyzdobili majstri Rallis Kopsidis a Georges Chochlidakis. Miestna byzantská komunita slávi obrady podľa veľkoruského štýlu, a to s veľkou precíznosťou, obzvlášť čo sa týka cirkevného spevu. Hudobné nahrávky z miestneho kláštora poznajú veriaci po celom svete. Za zmienku stojí skutočnosť, že práve v tomto kláštore absolvovali svoj mníšsky noviciát maďarskí gréckokatolícki kňazi, dnes už biskupi, metropolita Filip, ako aj biskup Atanáz, a následne pomohli pri oživení východného mníšskeho života v Maďarsku, kde založili kláštor v dedine Damóc, blízko slovenských hraníc.
Holandský mních a kňaz Jérôme Leussink OSB (1898-1952) bol jedným z priekopníkov obnovy tradičnej ikonografie v 20. storočí. Ikonopisu sa učil u ruského ikonopisca a člena starovereckej cirkvi Pimena Maximoviča Sofronova, ktorý pre Východnú kongregáciu vytvoril napríklad ikonostas umiestnený v salóne kongregácie na prvom poschodí. Na Slovensku je majster Sofronov známy hlavne pre svoju ikonu Bohorodičky Čelovikoľubivej, ktorá, ako je u starovercov zvykom nenesie grécke popisy, ale len cirkevnoslovanské. Táto ikona sa stala obľúbenou ikonou mnohých a zdobí i mnohé primičné obrázky, vydané na Slovensku. Vplyv Sofronova je v diele Leussinka veľmi silný. Okrem neho bol Leussink ovplyvnený aj gréckymi školami, no celkovo ho možno považovať za veľmi talentovaného umelca s vlastným ikonografickým štýlom.
Leussink vytvoril viacero ikonopiseckých diel a fresiek v gréckokatolíckych chrámoch na juhu Talianska, no jeho fresky v kaplnke kongregácie sú jeho majstrovským dielom. Zaujimavosťou je určite i skutočnosť že pri jednotlivých východných svätých, znázornených na stenách sú ich mená, prípadne texty na zvitkoch, ktoré držia, napísané jazykom i písmom daného svätca. I takto sa poukazuje na univerzálne poslanie nielen Kongregácie, ale predovšetkým Kristovej radostnej zvesti.
Kaplnka kongregácie vznikla na požiadavku veľkého kardinála, Eugena Tisseranta, ktorý ju viedol práve v rokoch vojny, kedy sa v Ríme zišli Rus Sofronov i Holanďan Leussink OSB. Pán požehnal ich námahu a Kongregáciu zdobí od tých čias prekrásna byzantská kaplnka. Záprestolná freska Krista, rozdávajúceho Eucharistiu zas prostredníctvom poštovej skrze známky hovorí svetu o kráse, ktorá, ako to píše i Dostojevský, spasí svet.
Daniel Černý
