Napísal 20. marca 2017

V rozkvete Gréckokatolíckej cirkvi vidieť ovocie svedectva

„Gréckokatolícka cirkev je Cirkev živá a je verným nasledovníkom tých, ktorí tu žili počas ťažkého obdobia totalitného komunistického režimu. V jej rozkvete som videl ovocie ich svedectva, ktoré vydali spolu so svojimi dvoma dnes už blahoslavenými biskupmi.“ – týmito slovami sa na tretiu pôstnu nedeľu 19. marca 2017 prihovoril k bratislavským gréckokatolíkom apoštolský nuncius v SR arcibiskup Mons. Mario Giordana počas archijerejskej liturgie, ktorú slávil spolu vladykom Petrom (Rusnákom), duchovenstvom eparchie a za veľkej účasti Božieho ľudu.

Návšteva apoštolského nuncia sa konala na pozvanie miestneho eparchu vladyku Petra Rusnáka, a to pri príležitosti ukončenia jeho diplomatickej misie na Slovensku a v kontexte krížupoklonnej nedele. Bratislavská katedrála a farnosť, ktorá pri nej pôsobí, totiž nesie titul Povýšenia svätého Kríža.

V úvode svojej homílie odovzdal apoštolský nuncius prítomným pozdrav a apoštolského požehnanie Svätého Otca Františka a vyzval k modlitbe zaňho a za jeho úrad. Poukázal ďalej na Kristov kríž, na ktorý obracia svoj zrak Katolícka cirkev byzantského obradu na krížupoklonnú nedeľu ako na znamenie spásy. Ako zdôraznil, keď sa klaniame krížu, „neklaniame sa drevu, ako takému: to by nebola poklona v pravom slova zmysle. Cirkev sa klania krížu, pretože očami viery v ňom vidí čosi viac, čosi hlbšie, čosi, čo presahuje kategórie tohto sveta: klania sa veľkosti Božej lásky“.

Podľa arcibiskupa Giordanu, zmysel Ježišovho kríža možno pochopiť iba v perspektíve Božieho spásonosného plánu, ktorý vytryskol z hĺbky srdca nebeského Otca. Podobne aj my môžeme pochopiť a priať svoj kríž a utrpenie iba vtedy, ak budeme mať na pamäti tajomstvo nepochopiteľnej Božej lásky, ktorá nás neustále sprevádza a túži po našej večnej spáse.
Apoštolský nuncius vo svojej homílii tiež pripomenul utrpenie Gréckokatolíckej cirkvi v päťdesiatych rokoch minulého storočia, keď mnohí jej synovia a dcéry museli niesť ťažký kríž prenasledovania zo strany totalitného komunistického režimu. Spomenul vysťahovanie kňazských rodín do Čiech, kde „títo kňazi boli nútení vykonávať na družstvách či vo fabrikách tie najťažšie a najpodradnejšie práce. […] Pre svoju vieru, pre vernosť Cirkvi a Svätému Otcovi boli
považovaní za ľudí druhej kategórie a ako takí nemohli napríklad študovať na vysokej škole“.

„Toto bol kríž, ktorý bol týmto ľuďom položený na plecia. Ale my vieme veľmi dobre, ako sa oni k nemu postavili: s vierou a v plnej dôvere v Boha, presvedčení, že aj kríž, ak je nesený s láskou, prináša dobré ovocie v živote Cirkvi. A stal sa pre nich cestou spásy, pretože Boh nikdy nesklame tých, ktorí ho milujú a v neho dúfajú.“

Na záver liturgického slávenia, ktoré bolo umocnené nádherným spevom Katedrálneho zboru Chrysostomos pod vedením Martina Škovieru, zaželal arcibiskup Mario Giordana vladykovi Petrovi, bratislavskej eparchii i celej Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, vytrvalosť jej predkov, aby sme všetci spolu raz mohli dosiahnuť posledný cieľ – večný život v nebi.“

Text a Foto: Stanislav Gábor

Kategória: Zo života eparchie