Napísal 14. apríla 2017

Veľký piatok 2017

Tropár, 2. hlas
Ctihodný Jozef sňal z Kríža tvoje prečisté Telo. Ovinul ho čistým plátnom, natrel voňavými masťami a uložil do nového hrobu.
Anjel pri hrobe povedal svätým ženám, ktoré prišli s voňavkami: „Vonné masti patria zosnulým, ale Kristus je nesmrteľný“.

Veršová sloha na večierni, 2. hlas
Keď ťa Kriste, prameň života, Jozef z Arimatie sňal z kríža, zavinul ťa do plátna s voňavými masťami. Chcel ťa zasypať vrúcnymi bozkami, ako mu velila láska k tebe. No bázeň mu to prekazila. Preto ti s vďačným srdcom volal: „Láska moja, sláva tvojmu vstupu do hrobu!“

Na Veľký piatok poobede o 16.00 h. predsedal vladyka Peter (Rusnák) v Katedrále Povýšenia svätého Kríža v Bratislave za účasti šiestich kňazov, diakona Andreja Škovieru a hojnej účasti Božieho ľudu obradom Veľkého piatku. Na záver večierne sa konal tradičný sprievod okolo chrámu s plaščenicou, ktorá bola potom uložená uprostred katedrály k verejnej úcte.

Z homílie

Vo svojej homílii vladyka poukázal na pomýlenú túžbu či postoj tých ľudí, ktorí sa snažia imitovať Ježišovo utrpenie (cez rôzne scénické predstavenia) a tým sa vyrovnať Ježišovi Kristovi v tom, koľko On trpel. Totiž, to, čo každého z nás i celé ľudstvo zachraňuje, nie je Ježišovo utrpenie. Podľa eparchu musíme v prípade Ježiša Krista „nájsť istý bod, alebo istú hodnotu, ktorá je maximálna, nemeniteľná a nad čo sa už nedá ísť – to nás spasí. Čo to je? Je to Božia svätosť, Božia láska, Božie milosrdenstvo, Božie odpustenie – nad to sa už nedá ísť. – zdôraznil vladyka.

To, čo nás zachraňuje je, že Boh nám odpúšťa, či je to raz, stokrát, alebo tisíckrát. Vždy nám povie:  Ja ti odpúšťam. Prečo? Lebo nad jeho lásku, nad jeho milosrdenstvo sa už nedá ísť. To je maximálna hranica.

V čom by teda mala spočívať naša snaha podobať sa Ježišovi Kristovi? Najdôležitejšie je – podľa vladyku – podobať sa mu v tom, aby vo mne rástla láska, aby vo mne rástli jeho postoje, jeho milosrdenstvo a jeho dobrota.

Tak, ako každý otec či matka túži, aby jeho syn či dcéra rástli duchovne a morálne, tak aj Boh túži, aby sme sa podobali jeho Synovi, jeho láske, jeho milosrdenstvu, jeho odpusteniu, jeho dobrote, jeho svätosti. A to – ako vieme – nie je v našich silách, a preto potrebujeme dennodenne počúvať Božie slovo a podľa neho korigovať svoje postoje.

„Dnes, na Veľký piatok sme všetci volaní k obráteniu, a to cez túto plaštenicu, ktorú tu vystavíme, aby si každý z nás mohol uvedomiť:- To som ja spôsobil, nie suseda, nie kolega, nie manželka, nie manžel, dcéra, otec, ale ja. A keď budeš dávať bozk plaštenici, tým prijímaš to, že tie rany si spôsobil.“

Ako vladyka uviedol, pri bozku plaštenice možno Boha odprosovať aj takouto modlitbou: „Pane odpusť, lebo nemal som tieto postoje, aké máš ty, postoje odpustenia, postoje lásky, postoje milosrdenstva. Preto ťa prosím, aby som sa na teba podobal práve v tomto, lebo bez tejto podoby nikto nemôže nikoho evanjelizovať. A Cirkev má túto povinnosť, kresťan má toto poslanie odovzdať svetu Ježiša Krista. – uviedol na záver eparcha.

-sg-

Kategória: Zo života eparchie