Napísal 27. augusta 2019

Náš prepodobný otec Pimen. (Svätý Hosius Vyznávač, kordobský biskup. Náš otec svätý Libérius, rímsky pápež.)

27. 8. Prepodobný otec Pimen Veľký

Meno dnešného svätca má grécky pôvod a znamená „pastier“.

Pustovník a predstavený Pimen žil s viacerými spoločníkmi v skýtskej púšti v čase úpadku pustovníctva. Bratia sa vzhľadom veľmi nelíšili od ostatných ľudí, ibaže bývali v púšti a nasledovali príklad svätého Makaria.

Pimen nebol pre ostatných iba dobrým učiteľom duchovného života, ale aj príkladom, podľa vzoru ktorého mohli jeho žiaci vzrastať.

Pimen už ako mladík okolo roku 385 odišiel do samoty a podstúpil všetky námahy starých pustovníkov, poslušnosť voči predstavenému, chudobu z vôle Božej, odriekanie vizuálnych a chuťových pôžitkov a tichú manuálna prácu, spojenú s premýšľaním o duchovných veciach.

Pimen vynikal takou prísnou askézou a vierou v zmŕtvychvstanie, že sa ani nestretol s matkou, ktorá ho prišla navštíviť.

Vo vysokom veku okolo roku 451 prepodobný Pimen zomrel. O rozšírení úcty k nemu aj na západe svedčí Rímske martyrológium.

Na východe je známy najmä pre veľké množstvo výrokov, ktoré sú zachytené v zbierke výrokov egyptských ranokresťanských otcov púšte „Apophthegmata Patrum“, ktorá vznikla v piatom storočí. Popri svätom Antonovi a Makariovi patrí k najznámejším kresťanským mníchom neskorej antiky.

 

(Svätý Hosius Vyznávač, cordobský biskup)

Meno dnešného svätca má hebrejský pôvod a znamená „moja sila je Jahve.“.

Dnešný svätec sa narodil okolo roku 256 v Španielsku, pravdepodobne v Cordobe. Ako biskup tohto mesta sa zúčastnil na synode v Elvíre. V čase prenasledovania za cisára Maximiána sa z neho stal vyznávač.

V období rokov 312 až 326 pôsobil na cisárskom dvore Konštantína Veľkého ako cirkevno-politický poradca. V roku 324 ho ako cisárskeho vyslanca poslali na východ, aby urovnal ariánsky spor. Z tohto dôvodu sa koncom tohto istého roka konala miestna synoda v Alexandrii a začiatkom roka 325 provinciálna synoda v Antiochii.

V lete toho istého roku Hosius predsedal 1. ekumenickému koncilu v Nicei. Mal vplyv na pravoverné vyhlásenie (výrok) koncilu a na zavedenie termínu homousios („jednej podstaty“). Rovnako aj na neúspešnej synode v Sardike z roku 343, podnietil väčšinu kánonov.

Hosius sa rozhodujúco postavil proti pokusom cisára Konštantia II., dosiahnuť u západných biskupov odsúdenie Atanáza a vo významnom liste karhal cisárovo miešanie sa do cirkevných záležitostí.

Preto ho v roku 356 predvolali na cisársky dvor a rok väznili v Sirmiu. Zlomený vyhrážkami a týraním, Hosius podpísal krajne ariánsku 2. sirmijskú formuláciu. Potom sa smel vrátiť do svojho biskupstva v Cordobe. Tam zakrátko aj zomrel. Pred smrťou verejne odvolal vyhlásenia, ktoré mu nanútili v Sirmiu.

Svätého Hosia, biskupa Cordoby západné martyrológiá nespomínajú.

 

(Náš otec svätý Libérius, rímsky pápež)

Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „slobodný.“.

Pápež Libérius bol Rimanom. Jeho pontifikát od 17. mája 352 do 24. septembra 366 spadá do obdobia ariánskych sporov. Aj Rím na západe tvrdo pocítil násilnú politiku ariánsky naladeného cisára Konštancia II. Libériov predchodca Július I. sa zastal Atanáza Veľkého a prial si ríšsky koncil v Aquileji. Avšak cisár Konštancius na synodách, ktoré sám zvolal v Arles (353) a v Miláne (355), dosiahol odsúdenie Atanáza .

Libéria predvolali do Milána, ostal však pred cisárom neoblomný, a tak ho poslali koncom roka 355 do vyhnanstva do Beroie.

V Ríme sa, ako protibiskup, dal uviesť do úradu Félix II. Utrpenie vyhnanstva dohnalo postupujúcou osobnou potupou Libéria až k úplnej kapitulácii. O tomto svedčia jeho 4 listy z vyhnanstva, ktoré začiatkom roka 357 adresoval Hilariovi Pictaviensisovi.

Libérius sa podriadil cisárovi, súhlasil s vylúčením Atanáza a podpísal nejednoznačné vyznanie viery. Podpísal tiež 3 sijmijskú formuláciu s dodatkom, že Syn je vo svojej podstate  vo všetkom podobný Otcovi.

Po tom sa Libérius smel vrátiť do Ríma. Podľa cisárovej vôle mal vládnuť spoločne s Felixom II., avšak protibiskupa vyhnali. Napriek radosti v Ríme mal v ostatnej Cirkvi Libérius ťažko narušenú povesť. Rímska cirkev od tejto udalosti prestala zohrávať v nasledujúcich sporoch hlavnú rolu, čo nezodpovedalo jej veľkej tradícii.

Na dvojitej synode v Rimini-Seleúcii z roku 359, na ktorú nepozvali ani nevyslali pápežských legátov, víťazila cisárova politika nútenej únie.

Až tolerančná politika cisára Juliána Odpadlíka, ktorý chcel podporiť zmätok, umožnila slobodný teologický spor.

Pápež Libérius sa pripojil k  snahám o uzmiernenie bývalých obrancov Nicejského koncilu. Na prelome rokov 362 a 363 sa v  uzmierujúcom liste talianskym biskupom a v odpovedi biskupom východu v roku 366. jasne prihlásil k Nicejským uzáverom a ostro odsúdil heretickú formuláciu z roku 359.

Libérius vybudoval veľkolepú baziliku Liberiana, dnes známu ako S. Maria Maggiore.

Hieronymovo martyrológium ho spomína 23. septembra.

Vysielané Rádiom Lumen
Podľa VHL, LThK spracoval Ján Sabol

Kategória: Východní svätci