Krátke dejiny
Sv. Demeter žil v druhej polovici 3. storočia, v meste Solún (po grécky Thessalonike), kde bol jeho otec vysokým cisárskym úradníkom. Po otcovej smrti ho cisár Maximián vymenoval za prokonzula mesta Solún a celej provincie. Sv. Demeter od detstva bol vychovaný v kresťanskej viere. Hoci zastával vysoký úrad, svoju vieru verejne vyznával a bol apoštolom svojej viery. Kvôli tejto viere ho cisár Maximián nariadil uvrhnúť do väzenia. Keď bol Demeter vo väzení, požehnal sv. Nestora na boj s nepremožiteľným cisárskym gladiátorom Lyjom. Sv. Nestor sa postavil proti Lyjovi s krížom v rukách a porazil ho. Keď sa cisár dozvedel, že to bol práve Demeter, kto požehnal Nestora na boj s Lyjom, poslal za Demetrom svojich za vojakov a tí ho prebodli kopijami. To sa stalo r. 306. Pamiatku sv. Nestora si východná Cirkev pripomína nasledujúci deň po sviatku sv. Demetra (Dimitrija).
Hrdinskú vieru sv. Demetra oslávil Boh po jeho smrti nielen rôznymi zázrakmi, ale tiež tým, že jeho telo zostalo po smrti neporušené a vytekalo z neho myro (tzv. myrotočec). Keď asi sto rokov po jeho smrti otvorili hrob – jeho telo sa našlo neporušené a z kostí vytekalo voňavé myro – olej, ktoré uzdravovalo chorých.
Sviatok sv. Demetra patrí medzi takzvané stredné sviatky (polyelejný sviatok s bdením.) S týmto sviatkom sa viaže Spomienka na veľké a hrozné zemetrasenie, ktoré sa udialo v Carihrade 26. októbra r. 740. V bohoslužobných textoch na deň sv. Demetra nám Cirkev stavia pred zrak jeho hrdinskú vieru a čnosti. Predstavuje nám ho ako chrabrého Kristovho vojaka a vyznavača, ako divotvorcu, ktorý lieči choroby duše a tela a pomáha v každej potrebe.
Podľa J. Katrij: Piznaj svij obrjad spracoval S. Gábor
